štvrtok, 05 september 2013 20:00

Bejby sníva o mori

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(4 hlasov)

Dieťa je len malý človek s veľkými snami a túžbou po láske. A úlohou rodiča je chrániť ho a pripraviť na život. Keď však túto svoju základnú úlohu neplní, dieťa tým trpí a útek sa stane jeho jedinou možnosťou. A tak uteká pred zlobou dospelých v papučkách a v daždi.

Ninon Esterffy sa narodila v období, ktoré poznám len z rozprávania mojich rodičov a starých rodičov. Bol to čas, v ktorom sa rodina musela zachovať aj ak bola nefunkčná. A tak Ninon musela strpieť fyzické útoky nevlastného otca a aj nezáujem svojej matky. Nikdy však neupadala na duchu. Vďaka svojej susede sa naučila brániť i snívať o lepšom zajtrajšku. Snívať o mori.

A tak Ninon musela strpieť fyzické útoky nevlastného otca a aj nezáujem svojej matky.

„,Dievčatko,‘ spozornela stará dáma, ,počulo si už o mori?‘ Málo, iba ak čiernobielo v telke, odpovedal Ninonin ľahostajný pohľad. ,Nič to,‘ pohladila ju stará dáma, ,raz sa k nemu dostaneš. Má farbu ľadu a pokoja a nesie tiaž ospalých viečok na svitaní. Poobede sa vlní spenenými kaskádami v zlatistých spŕškach rozjarenej vody a večer zaplavuje unavenú ľudskú dušu trblietavými zábleskami.‘“

Aj ja, keď som bola malá, vlastne ešte i teraz, veľa som snívala s nosom ponoreným v knihách. Možno i preto mi prirástla Ninon tak veľmi k srdcu. Jediný rozdiel medzi nami dvoma je však ten, že mňa doma netýrali, nebili. Každý deň, keď som sa vracala zo školy, doma ma čakal teplý obed a rodičia sa zaujímali o to, aký som mala deň. Ninon také šťastie nemala. Jej otčim sa jej údermi a kopancami pokúšal zlomiť krídla, no nikdy sa mu to nepodarilo. Vždy so spriamenou hlavou, i keď s modrinami, kráčala pevne za svojimi snami. Nikdy sa nevzdávajúc.

Vždy so spriamenou hlavou, i keď s modrinami, kráčala pevne za svojimi snami.

Napriek tomu, že táto kniha nie je biografická, pri jej čítaní som mala pocit, akoby ju napísal sám život. Autorka s dokonalým citom pre detail ma vtiahla do deja, a tak som sa stala svedkom Ninoninho životného boja. Sedela som pri jej nemocnočnej posteli, čítala som si s ňou knihy schúlená v kúte izby, kráčala som s ňou po chodbách univerzity. Nenazrela som však len do domácností socialistických rodín, ale dostala som sa i za dvere kancelárie Štátnej bezpečnosti.

„Keď vošiel do miestnosti 1216, ujala sa ho nevľúdna sekretárka a previedla ho cez niekoľko kancelárií do poslednej. Za stolom sedel mocný muž a jeden cudzí chlap, ktorého nepoznal. Nemohol vedieť, že ho na tento rozhovor špeciálne vyberali. Bol to starý, v stalinovských čistkách päťdesiatych rokov ostrieľaný súdruh. Nechceli poslať nejakého inteligenta, mali ich tiež dosť vo svojich radoch, ešte by ho ten doktorko presvedčil.“

Veď nikdy, nikdy sa netreba vzdávať.

Život nie je vždy jednoduchý a veci sa nevyvíjajú tak, ako by sme to čakali. A pri tom nezáleží na tom, v akom režime žijeme. Polená nám pod nohy padajú i samé, a často sa nenájde nikto ochotný pomôcť. Vtedy mám neskutočnú chuť ujsť. Nechať všetko tak a jednoducho odísť od všetkých problémov. Ninon ma však naučila, že by sa tým nič nevyriešilo. Problémy by sa nevytratili. A tak tu zostávam bojovať za svoje sny. Veď nikdy, nikdy sa netreba vzdávať.

Bejby sníva o mori je nádherná kniha a jej posolstvo sa mi vrylo hlboko do duše. Mnohému som sa pri jej čítaní naučila, a ak jej to dovolíte, naučí aj vás.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Tina Van der Holland
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Ikar
  • Počet strán: 176
  • Dátum vydania: piatok, 01 január 2010
  • Žáner: román
Čítané 1497 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Amnestia na zradu Volám sa Ašer Lev »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.