utorok, 18 október 2016 16:17

Chlapec na vrchole hory

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)

Bol hrdý na svoj francúzsky pôvod. Priatelil sa so Židom a ako dieťa ho šikanovali. O pár rokov neskôr, na vrchole hory, sa však všetko zmení. Z citlivého Pierrota sa stáva násilný Pieter.

Pierrota Fischera spoznávame ako sedemročného chlapca nemecko-francúzskeho pôvodu. Spolu s rodičmi a psom D´Artagnanom žije pomerne jednoduchým parížskym životom. S Anšelom, židovským hluchonemým priateľom, trávia všetok voľný čas. Otec, rodený Nemec, sa však ťažko vyrovnáva s následkami prvej svetovej vojny. Tak ťažko, že po pár stranách sa spomína už len ako zosnulý. Mama, krehká a oddaná Francúzka, sa stará o svojho syna do posledného dychu, kým chlapec napokon osamie a ocitne sa v sirotinci. Mladší čitatelia si môžu klásť otázku, prečo sa ho neujal Anšel a jeho matka. Autor však trpezlivo vysvetľuje, aké nebezpečné by mohlo byť, keby si chlapca adoptovala židovská rodina.

Osamie a ocitne sa v sirotinci...

Po mesiacoch strávených medzi deťmi bez domova sa naňho usmeje šťastie. Do opatery si ho vezme teta Beatrix, otcova sestra, ktorú nikdy predtým nevidel. Čoskoro sa ocitá na mieste ďaleko za hranicami. Vila, kde pracuje Beatrix ako gazdiná, sa volá Berghof. Áno, presne ten Berghof mám na mysli. Pán a pani domu dovolili, aby u nich bývalo cudzie dieťa, hoci sami žiadne nemajú. Väčšina z nás hneď pochopí, že toto prísne strážené sídlo patrí Adolfovi Hitlerovi a jeho životnej družke Eve Braunovej.

Hneď na začiatku je potrebné stanoviť si pár pravidiel. Po prvé, meno Pierrot neznie v ušiach Nemca príliš vábivo. Po druhé, netreba sa nikomu chváliť svojím francúzskym pôvodom. A po tretie, už vôbec nie je dobrý nápad spomínať židovského priateľa. Navyše, bude lepšie, ak prestane odpisovať na listy z Paríža, bez ohľadu na to, že priatelia zložili sľub písať si tak často, ako bude možné.

„,Asi by sme ťa už nemali volať Pierrot.´ Chlapec od prekvapenia otvoril ústa a zabudol ich zatvoriť. ,Ale ja som odjakživa Pierrot. Je to... je to moje meno!´ ,Je príliš francúzske. Napadlo mi, že by si sa mohol volať Pieter. Znie to viac nemecky. Nie je v tom veľký rozdiel.´ ,Lenže ja nie som Pieter,´ namietol chlapec. ,Som Pierrot.´ ,Prosím, Pieter...´“

Teší sa na každý Hitlerov príchod.

Pierrot si postupne zvyká na svoj nový život. Ako jediné dieťa v dome trávi väčšinu času sám. A kým na vrchole hory vládne pokoj, v dolinách sa odohráva najtragickejšia udalosť dejín dvadsiateho storočia. S dospelým služobníctvom si toho nemá veľa čo povedať, no zato sa teší na každý Hitlerov príchod. Rovnako aj on si chlapcovu spoločnosť obľúbil. Venuje mu všetok svoj voľný čas, oblieka ho do uniforiem, vyberá knihy na čítanie a vlieva do jeho detskej mysle svoje teórie. Mein Kampf prečítal Pierrot rovno trikrát. Pri čítaní som si kládla otázku, ako dlho môže zostať nevinná duša nezakalená, keď je vystavená vplyvu niekoho, kto dokázal ovládnuť celý svoj národ a nemalú časť Európy?

„,Nenapadlo ti niekedy,´ začal opatrne, ,či nie je lepšie šikanovať ako byť šikanovaný? Aspoň ti už nikto nemôže ublížiť.´ Katarina sa k nemu obrátila, očividne prekvapená. ,Nie,´ vyhlásila a rázne pokrútila hlavou. ,Nie, Pieter, to som si nikdy nepomyslela.´ ,Jasné,´ vyhŕkol a odvrátil pohľad. ,Veď ani ja.´“

Postupne sa mení na malého netvora.

Pre čitateľa môže byť náročné zachovať si voči chlapcovi chápavý postoj. Časom sa totiž mení na malého netvora s vygumovanou mysľou. Autorovým zámerom napokon nie je kritizovať Pierrotovo správanie. Neobviňuje ho za to, akých rozhodnutí sa dopustil, aké myšlienky v sebe pestuje a ktoré v sebe potláča. Koná jednoducho tak, ako by konalo každé bezbranné dieťa. A teda otázka, ako dlho trvá skazenie nevinného, je len rečnícka. Náš hrdina totiž nemal nijakú šancu tomu zabrániť. S pribúdajúcimi rokmi Pierrot prechádza prerodom. Alebo skôr Pieter?

„Párkrát buchol do rečníckeho pultu päsťou, vtedy Eva zatvorila oči a strhla sa, a čím viac búchal, tým viac ľudia jasali a dvíhali ruky ako jeden muž, akoby boli jedno telo, jedna duša, a svorne kričali ,Sieg Heil! Sieg Heil!´ Spolu s nimi aj Pierrot, jeho hlas znel rovnako zvučne, rovnako precítene, jeho viera bola rovnako neochvejná.“

Hoci je prvotnou témou druhá svetová vojna, v knihe nenájdete ani kúsok násilia. Napätie sa výraznejšie nestupňuje a zápletky sú jednoduché. Všetky zvraty sú skôr očakávané ako neočakávané, a aj napriek tomu som čítala so zatajeným dychom. Ak poznáte autorovu tvorbu, napríklad kultové dielo Chlapec v pásikavom pyžame alebo rovnako pútavé Zostaň, kde si, a potom odíď, dáte mi za pravdu, že John Boyne nie je komplikovaný rozprávač, no dokáže nás odrovnať svojou otvorenosťou a naliehavosťou. Čo je však najdôležitejšie, jeho diela sú nadčasové. Toto je ten typ kníh, o ktorých by sa malo rozprávať.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: John Boyne
  • Národnosť: írska
  • Knihu vydalo: Slovart
  • Počet strán: 232
  • Dátum vydania: streda, 22 jún 2016
  • Žáner: dráma
Čítané 2104 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.