utorok, 20 september 2016 11:02

Nakresli mi vietor

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Láska býva často slepá a práve v okamihu, keď nás dostane do najväčších ťažkostí, zhadzujeme ružové okuliare a vidíme krutú realitu. Žiaľ, niekedy musíme stratiť úplne všetko a dostať sa do zatuchnutej cely, aby sme pochopili, že to nebola skutočná láska.

Emotívny príbeh rozprávaný z pohľadu silnej ženy. Marcela – žena túžiaca po láske, ktorá sa zaľúbila do nesprávneho muža. Všetko sa spočiatku zdalo ružové – ideálny vzťah, dieťa na ceste, no v pozadí zákerná svokra, ktorej nebola nikdy po vôli a mala túžbu všetko riadiť. Neustále vrážala do ich vzťahu tŕne neistoty v podobe údajnej Marcelinej nevery. Tá po skončení materskej musela ísť do práce, keďže jej manžel poriadne nepracoval a stala sa živiteľkou rodiny. Napriek samostatnému bývaniu svokrino komandovanie neustúpilo a bola to práve ona, kto ju naučil poisťovníctvu.

 Ide o emotívny príbeh rozprávaný z pohľadu silnej ženy.

Marcela trávila čoraz viac dní v práci, kde sa jej nesmierne darilo. Ľudia jej zverovali peniaze v nádeji, že s nimi bude dobre hospodáriť, no jej svet sa začal pomaly rúcať. Ľahostajnosť zo strany manžela Rasťa a zákernosť svokry ju priviedli do náručia Romana. Roman nikdy nepracoval a poberal od nej peniaze, až do okamihu, kým s ním otehotnela a začala si uvedomovať, akého parazita má na krku.

„Všetko vyzeralo... otrasne. A okno. Ešte tam bolo okno. Najmenšie okno na svete. Bolo umiestnené vysoko nad našimi hlavami. Prepúšťalo len toľko denného svetla, koľko sme potrebovali, aby sme aspoň niečo videli a jeho výhľad nedovolil zo sveta prijať žiadnu informáciu. Bolo vidno len kúsoček oblohy. Nič viac. Kúsok belasa, siva, modra alebo čierna. Podľa toho, kedy ste sa pozreli. Ak by ste odo mňa chceli nakresliť depresiu, nakreslila by som to okno. Nič výstižnejšie nepoznám.“

Všetko sa začalo rúcať a Marcela sa pre finančné podvody dostala do väzenia. Roman potreboval nové drahé veci a Marcela brala peniaze svojich klientov v nádeji, že im to jedného dňa vráti, však si to nik nevšimne. So svokrinou pomocou sa o všetkom dozvedeli a náhle sa začali svojich peňazí dožadovať.

V cele vidí všetky chyby, ktoré spravila.

V cele vidí, že dávať peniaze mužovi, čo za to nestál, bol obrovský omyl. Začína prehodnocovať svoj doterajší život, všetky chyby a premýšľa, ako napraviť tieto prestrelky a čo so svojim životom ďalej.

Niekedy človek jednoducho potrebuje padnúť na hubu, aby si uvedomil, komu na ňom skutočne záleží, kto sú praví priatelia a aké priority má v živote. Podarí sa jej to nakoniec? A čo Roman a Rasťo? Koho si nakoniec zvolí a čo bude s jej tromi deťmi?Pobyt vo väzení sa jasne kráti, ona bude onedlho na slobode a nevie, aké to tam znova bude a či to všetko zvládne.

Ak ste už videli filmy s väzenskou tematikou, celkom jasne viete, že život tam nie je ani zďaleka prechádzka ružovou záhradou. Marcela rozpráva skutočný príbeh zo slovenskej väznice a o každodennom fungovaní v nej. Príbeh je písaný jednoducho s množstvom hodnotných myšlienok o živote, manželstve a rodinných vzťahoch, no pri niektorých stranách je v dejináhly spád s množstvom smútku. Evita neponúka príbeh so šťastným koncom, no za to poukazuje na nás ženy, aké sme – milujeme mužov napriek tomu, že nám neustále ubližujú, opisuje zaslepenosť láskou a vnútornú silu pozviechať sa, hoci aj z úplného dna.

Evita poukazuje na nás ženy, aké naozaj sme.

„Moja mama mi vždy vravela, že si mám za manžela vziať niekoho, koho budem milovať viac ako seba. Pri kom budem na seba zabúdať. Kto bude mojím všetkým. Bez koho sa mi nebude chcieť robiť nič. Ani žiť. Ja svojej dcére ešte k tomu hovorím, že keď si raz niekoho vezme, musí si byť vedomá, že sa vydáva nielen za neho, ale že si berie celú jeho rodinu. Aj súrodencov, aj rodičov, aj strýkov s manželkami. Lebo tak to je, všetky vydaté ženy mi dajú za pravdu...“

Na knihe musím vyzdvihnúť nápad, s ktorým Evita prekvapila. Podobných knižiek sa na našom trhu veľa nenachádza. Zároveň ma veľmi upútala už od prvých strán a nemohla som prestať s čítaním až do samého konca. Všetko zlé, čo človek v živote pretrpí, je na niečo dobré. V knihe sa nachádza množstvo priamej reči bez uvádzacích viet, takže sa miestami pri nepozornosti môžete stratiť v tom, čo kto hovorí.

Pokiaľ radi čítate príbehy zo života alebo evitovky, potom je Nakresli mi vietor určená práve vám. Jej čítanie rozhodne nemožno považovať za stratu času.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Eva Urbaníková
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Evitapress
  • Počet strán: 222
  • Dátum vydania: sobota, 14 november 2015
  • Žáner: dráma
Čítané 1837 krát
Viac z tejto kategórie: « Malá nerozvážnosť Hriechy otca »

Napíšte komentár