nedeľa, 28 august 2016 19:50

Nemecké dievča neplače

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

40. roky 20. storočia priniesli ľudstvu veľa zlého. Ak by sme išli pekne poporiadku a snažili sa vymenovať všetky udalosti, tragédie, projekty či pamätné miesta, trvalo by nám to neskutočne dlho. Román Nemecké dievča neplače sa zameriava predovšetkým na šialený experiment s ľudskou rasou – všetko „zlé“ vyhubiť a to „dobré“ nechať plodiť.

Otcom tejto bizarnej myšlienky bol blízky Hitlerov spolupracovník a jeden z najmocnejších mužov Tretej ríše, Heinrich Himmler. Okrem toho, že je zodpovedný za genocídu miliónov ľudí, snažil sa o vytvorenie čistej rasy aj iným spôsobom. O programe Lebensborn sa už popísalo veľa, preto len zhrniem základné fakty. Založili sa domovy, kde čistokrvné matky privádzali na svet deti a keďže to nestačilo, vytvoril akési „chovné stanice“, kde ďalšie čistokrvné árijské ženy plodili deti s čistokrvnými árijskými mužmi – boli to deti pre vodcu. Keďže to stále nestačilo a aj niektoré nenemecké ženy spĺňali prísne atribúty čistej rasy, konali sa hromadné únosy detí týchto matiek, ktoré sa posielali do Nemecka na prevýchovu. Šialené plány ešte šialenejších ľudí.

Šialené plány ešte šialenejších ľudí.

A práve myšlienka vybudovania čistej rasy, Lebensborn a únosy malých blonďavých detí do Nemecka sú leitmotívom románu slovenskej autorky Michaely Elly Hajdukovej – Nemecké dievča neplače. Autorka stavila na príťažlivosť a stále rastúcu popularitu kníh s dvomi časovými rovinami, ale aj paralelnosť viacerých príbehov. Z tohto spojenia by nemalo vzniknúť nič iné, iba zaujímavé a pútavé čítanie. Áno, pokiaľ to však neprepálite. Autorkin aktuálny román však obsahuje viacero časových rovín, vzhľadom na jeho rozsah aj značný počet postáv, preto pri čo i len najmenšom zaváhaní alebo poľavení v sústredení môžu nastať zmätky, ktoré sa nevyjasnia ani po poslednej strane.

„,Prečo to robíte? Čo tým sledujete? Čo z toho máte?´ nemohla byť ticho.
,Prečo? Nie je to hádam jasné? Himmlerove geniálne myšlienky predsa nemohli zomrieť spolu s ním. A nemohli sme dovoliť, aby po tom niekto pátral. Bola by nenahraditeľná škoda, keby sme prišli o všetko, čo zistili jeho vedci a lekári.´
,Ste nenormálny! Za akú cenu?´“

Markus a Emma – to sú asi najdôležitejšie postavy oboch príbehov, preto majú v románe aj najviac priestoru. Obaja majú navonok „normálnu“ prácu, avšak obaja ju vykonávajú s určitým cieľom – odhaľovaním vojenských tajomstiev. Sú totiž členmi organizácie Biela ruža, ktorá reálne existovala a snažila sa odhaľovať nacistov, ktorí unikli spravodlivosti, alebo sa na nich jednoducho zabudlo. Táto práca je už na prvý pohľad nebezpečná a jej zradnosť mladí ľudia naplno pocítia v okamihu, keď je (nielen) ich život ohrozený. Dokážu sa zachrániť?

Biela ruža odhaľuje nacistov, ktorí unikli spravodlivosti, alebo sa na nich zabudlo.

O pár desiatok rokov neskôr sa stretávame s ďalšími hrdinkami – Slovenkami Luciou a Norou a ich nemeckou priateľkou Liesel. Keď adoptovaná Lucia zistí, že čaká dieťa, rozhodne sa pátrať po svojej skutočnej rodine a to, čo nakoniec zistí, otrasie nielen ňou, ale aj všetkými jej blízkymi. No a napokon tu máme prostredníctvom denníkových záznamov ďalšiu hrdinku, malé dievča Francku Vitázkovú. Ako všetky tieto postavy spolu súvisia a ako autorka z toľkých mien a vzájomných prepojení vyčaruje strhujúci záver, neprezradím, siahnite po nej a dozviete sa.

Michaela Ella Hajduková sa zamerala na vážne témy, mala skvelý nápad, akurát ich mohla trochu lepšie rozpracovať. Povedala by som, že na 220 stranách sa snažila vykresliť a popísať z každého rožka troška, no rozsah nestačil, preto mi celý jej román miestami príde ako chaotické rozprávanie. V žiadnom prípade nie zlé (vážnosť tematiky a dramatické spracovanie mi to nedovoľujú napísať), ale predpokladám, že keby niektoré pasáže viac rozvinula, dokázala by som sa s príbehmi stotožniť do oveľa väčšej miery.

„Lucia vyšla na chodbu. Ako kráčala, myslela na jedno malé dievčatko, ktoré odtrhli od mamy. Priložila si ruku na brucho a z tej predstavy sa jej urobilo nevoľno. Nechcela by čakať dieťa počas vojny ani ho vtedy mať a tŕpnuť, či náhodou nepadne do oka ľudských šľachtiteľom. Musela zastať a zhlboka dýchať. Musí to pustiť z hlavy a prinútiť sa myslieť na niečo iné.“

Kapitoly, či skôr kapitolky, sú krátke a rýchlo ich prečítate, po každej si rovnako rýchlo treba utriediť myšlienky skôr, ako sa v nich nadobro stratíte. Pri čítaní mi dosť prekážal spôsob, akým sa autorka snaží všetko dookola objasňovať a vysvetľovať. Myslím, že zdatnému čitateľovi netreba po lopate opakovane vykladať jednu a tú istú vec, určite mu krátkodobá pamäť a schopnosť si veci domyslieť slúžia na jednotku.

Bude vo vás rezonovať sociálny dopad 2. svetovej vojny.

Za najslabšie miesta však považujem dialógy – vo všeobecnosti by ušli a nemám voči nim námietky, ale len pokým som sa v druhej časti románu nedostala k spomínaným trom kamarátkam. Ich časté rozhovory, či už cez skype, alebo osobne, mi prišli trápne a silené. V celkovom stvárnení takéhoto dramatického románu to pôsobí skôr kontraproduktívne.

Nemecké dievča neplače čitateľa navnadí na viacero myšlienok. Tých príjemných bude však pomenej. Po prečítaní vám zostane horkosť na jazyku a ešte dlho vo vás bude rezonovať sociálny dopad 2. svetovej vojny na celú spoločnosť. To, čo by ste považovali na neuveriteľné a nemožné, v skutočnosti prebiehalo na dennom poriadku. To, o čom dnes uvažujete ako o bežných veciach, bolo v tom čase utópiou. Poučme sa z toho.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Michaela Ella Hajduková
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Motýľ
  • Počet strán: 224
  • Dátum vydania: štvrtok, 12 máj 2016
  • Žáner: dráma
Čítané 784 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.