streda, 24 august 2016 19:05

Kým nemáme tvár

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Krásne ženy to mávajú ťažké. Občas sa do nich zamiluje dokonca boh – a katastrofa netušených rozmerov je hneď na svete.

Venuša bola bohyňou krásy. Keď sa istému kráľovi narodila v poradí tretia dcéra Psyché, bolo to dievčatko také krásne, až ľudia začali považovať za bohyňu práve ju. To sa Venuši, samozrejme, nepáčilo, preto svojmu synovi Erosovi prikázala, aby ju zlikvidoval. Eros sa však do Psyché zamiloval a vzoprel sa rozkazu svojej božej matky. Mohlo by toto skončiť dobre?

„O kráse Psyché – v každom veku to bola krása, ktorá mu prináležala – sa dá povedať len toľko, že nemohli jestvovať dva rozličné pohľady, či mužský alebo ženský, keď ju už niekto zazrel. Bola to krása, ktorá vás ohromila až v okamihu, keď sa vám stratila z očí a mohli ste o nej premýšľať.“

Bohovia sú zlomyseľné a žiarlivé stvorenia

Práve na základe mýtu o kráľovskej dcére Psyché vznikol príbeh C. S. Lewisa Kým nemáme tvár. Rozprávačkou príbehu je Orual, dcéra kráľa Troma z kráľovstva Glom. Orual rozpráva príbeh svojej najmladšej sestry Istry, ktorej meno v gréčtine znamená Psyché. Matka Orual a Redival, dvoch kráľovských dcér, zomrela, ich otec sa znova oženil, pretože potreboval syna, následníka trónu. No narodila sa Istra/Psyché, ktorá bola dvom dievčatám nevlastnou treťou sestrou.

Orual, sama podľa všetkého veľmi škaredá, bez nádeje nájsť si ženícha, si nevlastnú sestričku prekvapujúcej krásy zamiluje absolútnou láskou už od jej narodenia. Stáva sa jej nielen staršou sestrou, ale tak trochu aj matkou. A malé dievčatko, vykorenené zo sveta, pretože jej mama zomrela pri pôrode a otec kráľ sa o svoje deti nikdy nezaujímal, lásku staršej sestry opätuje.

„Bola som ako voda, ktorú nalejú do fľaše a nechajú v pivnici: úplne nehybná, nikdy sa zo mňa nemalo piť, nikdy som sa nemala vyliať, rozliať, nemalo sa mnou zatriasť. Dni boli nekonečné. Samotné tiene sa zdali byť priklincované, akoby sa slnko už viac nehýbalo.“

Jedna stratí život, druhá zmysel života

Bohovia sú však zlomyseľné a žiarlivé stvorenia, nečudo, že sa im tak podobáme... Istra, vzbudzujúca svojou krásou záujem všade, kde sa objavila, bola najskôr ľuďmi zbožňovaná. No vďaka zásahu bohov sa láska k nej zmenila v nenávisť a prenasledovanie. Dievčatko nechápe, čo sa deje, Orual však vie, čo dokážu bohovia, ak sa im niekto prieči... Práve ona, Orual a ešte zopár ľudí z kráľovského paláca sú jediné láskavé bytosti, ktoré Istre ostanú.

Modloslužobníkom aktuálneho boha sa nepáči prvotné vnímanie Istry ľuďmi a práve oni sa postarajú o jej koniec. Doslovný. Obvinia ju z neúrody, chorôb i vojen. Istra stratí život a Orual zmysel života. Svoje dni začne rátať od nového dátumu, od smrti milovanej sestričky, ktorá bola obetovaná bohom na uzmierenie ich hnevu. Stala sa zároveň obetou, ženou boha i bohyňou samotnou. Čo všetko sa stalo a čo sa nestalo?

Orual sa na bohov hnevá. Práve preto rozpráva. Pretože príbeh Istry/Psyché sa medzi ľuďmi traduje inak, ako sa stal. V mýtoch práve žiarlivé sestry spôsobili pád Psyché, pretože jej závideli, že sa stala manželkou boha a že sa má lepšie, ako ony dve. Orual však prežila niečo iné. Ona Istru milovala, tou zlou bola len prostredná Redival. Alebo nebola? Ukáže sa, že Orual milovala sebeckou vlastníckou láskou a že šťastie sestry, ak nebolo spôsobené ňou, nepovažovala za dosť dobré a radšej ho chcela zničiť.

Zaujímavé prerozpávanie dávneho mýtu...

„Pokiaľ viem, jediný rozdiel je, že to, čo vidia mnohí, nazývame skutočnosťou, a to, čo vidí iba jeden, nazývame snom. Ale veci, ktoré vidia mnohí, nemajú v sebe žiadnu chuť ani závažnosť, a veci, ktoré sa ukážu iba jednému, môžu byť oštepmi alebo gejzírmi pravdy zo samej hlbiny skutočnosti.“

Čím menej sa smrteľník mieša do záležitostí bohov, tým menej sa oni miešajú do neho. Človek sa od nich dočká všetkého možného okrem spravodlivosti. Náboženstvá vznikli, aby ľuďom poskytli útechu, ale zároveň i preto, aby zabezpečili ich poslušnosť a oddanosť. V histórii často súperili o moc králi a kňazi, a v rôznych epochách boli i víťazi rôzni.

Príbeh dvoch sestier v Kým nemáme tvár je zaujímavým prerozprávaním dávneho mýtu. Podáva čitateľom dve stránky jednej udalosti a to, čo sa skutočne mohlo či nemohlo stať, kde je hranica medzi realitou a vierou, je následne vec názoru čitateľa. Zároveň kniha nepochybne poteší každého, kto má rád grécke a rímske báje a povesti, ale aj legendy z iných kútov sveta, pretože základné mýtické príbehy sú si všade veľmi podobné.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: C. S. Lewis
  • Národnosť: írska
  • Knihu vydalo: Porta Libri
  • Počet strán: 299
  • Dátum vydania: streda, 01 október 2014
  • Žáner: dráma
Čítané 770 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.