nedeľa, 14 august 2016 18:37

Čo Clara zanechala

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Dve mladé ženy približne v rovnakom veku so spoločnou túžbou po pokojnom živote, po milovanom človeku a... ústav pre duševne chorých, do ktorého sa ani jedna nechce/la dostať. Dve ženy, ktoré sa nepoznajú, hoci sú si také blízke. Dve ženy, ktoré spája a rozdeľuje sedemdesiat rokov...

Dramatický, z menšej miery strašidelný a desivý román americkej autorky Ellen Marie Wisemanovej nám ponúka dve časové roviny a dve hrdinky, ktoré majú spoločné viac, ako by ste si mysleli, dva desivé príbehy, ktoré by ste nechceli zažiť ani vo sne. Rok 1929, vychytená manhattanská štvrť a postava krásnej bohatej dedičky odevného impéria a najväčšej banky – Clary Cartwrightovej, ktorej doteraz robili problémy len príliš prísni a neprístupní rodičia, zakázané večierky či tajomné stretnutia s osudovou láskou.

Keď jej však neoblomný otec zakáže stretávať sa s Brunom pre jeho chudobný pôvod, Clara sa vzbúri. Vtedy netuší, že klásť odpor otcovi a búriť sa proti jeho rozhodnutiam bude mať pre ňu nedozerné dôsledky. Hrozí, že príde nielen o Bruna, o svoju slobodu, ale aj o svoju identitu a ľudskú dôstojnosť. Netuší, že rodičia si pre svoju dcéru pripravili novú budúcnosť – doživotný pobyt za mrežami štátnej psychiatrickej liečebne...

Odpor voči otcovi bude mať pre Claru fatálne dôsledky.

Druhú podstatnú časť tvorí príbeh, odohrávajúci sa v roku 1995. Spoznávame Izzy Stonovú, polosirotu, žijúcu u náhradných rodičov. Zoznámime sa s Izzinou tragickou minulosťou, odhaľujeme jej psychické problémy, budeme chápať všetky jej zdanlivo čudné reakcie. Izzy sa vďaka náhradnej matke dostane do budovy bývalej Willardskej psychiatrickej liečebne, kde bude v múzeu pomáhať katalogizovať nájdenú batožinu, skúmať vybrané zdravotné záznamy bývalých pacientov a predovšetkým, nepripúšťať si k telu sympatického Ethana. Izzy v nájdenom lodnom kufri objaví denník, ktorý jej zmení život. Príbeh mladučkej Clary sa jej dostane pod kožu, a preto sa rozhodne vypátrať, čo sa s Clarou v skutočnosti stalo.

„Aká katastrofa postihla túto mladú ženu, že musela skončiť na takom mieste, ako je Willardská psychiatrická liečebňa? Ak nešlo o náhodu, čo spôsobilo, že stratila rozum? Aká závažná a nevysvetliteľná okolnosť? A prečo by ju vlastný otec poslal do ústavu? Striedali sa u nej okamihy, keď bola úplne normálna, a chvíle, keď šalela? Stalo sa jej niečo?“

Aj napriek schematizmu je príbeh originálny.

V súčasnosti existuje halda podobných príbehov, kde môžeme naraziť na prelínanie prítomnosti s minulosťou, striedanie časových pásiem, osudov, ktoré nevyhnutne spejú k spoločnému bodu a vo viacerých prípadoch aj k vzájomnému stretnutiu. Často ide o romány schematicky vystavané, a aj ľahko predvídateľné. Nepoviem, že román Čo Clara zanechala, je iný. Práve naopak, veľa týchto vlastností sa naň dá aplikovať, to nám však vôbec nemusí prekážať, lebo tento príbeh, resp. príbehy sú pri tom všetkom originálne.

Áno, má tu svoje miesto romantická i tragická láska, tajomstvá, prekážky, ľudská zloba a hlúposť. Čo však robí knihu neopakovateľnou a čitateľsky atraktívnou, sú opisy psychiatrického ústavu. Hrôza, ľútosť, beštiálnosť, zaostalosť. Toto všetko človeku napadne, keď sa začíta do pomerov, aké vládli vo Willarde. Ide o miesto, kde by ste sa rozhodne nechceli ocitnúť. Určite ste už počuli o praktikách, ktoré sa využívali v minulom storočí na liečenie psychicky narušených pacientov. Ľadové kúpele, elektrošoky, inzulínové kómy, vymývanie mozgov, karantény či izolácie. Našťastie, príbeh sa nestihol prehupnúť do čias, kedy sa v hojnej miere začala využívať aj lobotómia. Už vyššie spomínané metódy stačili.

Pri čítaní vás bude mraziť, môžete sa báť, bude vám ľúto a nebudete chápať, prečo si zdravotnícky personál myslel, že svojim pacientom pomáha. Pod kožu sa vám dostanú príbehy rôznych pacientov a vy pomerne skoro pochopíte, že psychiatrická liečebňa neslúžila len duševne chorým pacientom. „Prichýlila“ aj siroty, pristaré na umiestnenie v sirotincoch, neverné ženy či neposlušné dcéry. Argumenty a tvrdenia o tom, že tam nemajú čo robiť, lebo sú úplne fyzicky i psychicky zdraví, žiaľ, nemali žiadny zmysel.

„... koľké z nich sa stali obeťami nešťastných okolností? Koľké z nich zostali na mizine, lebo ich manžel opustil alebo umrel? Koľké z nich prišli o dieťa a potrebovali pomôcť vyrovnať sa s neznesiteľným žiaľom? Koľké z nich sa sem dostali zásahom rodičov, ktorí neschvaľovali ich rozhodnutia? Koľké z nich sa ocitli za múrmi Willardu len preto, že im raz v živote praskli nervy?“

Hrôza, ľútosť, beštiálnosť, zaostalosť...

E. M. Wisemanová napísala napínavú knihu plnú tajomstiev a dych vyrážajúcich scén. Možno sa nebudete vedieť zosúladiť s častými opismi alebo až s príliš rýchlo plynúcim dejom, ale všetky prípadné nedostatky stopercentne zatlačíte do úzadia každou stranou, blížiacou sa k dramatickému vyvrcholeniu.

Čo Clara zanechala je zaujímavým románom, ktorý stojí za prečítanie, najmä ak obľubujete už spomínané striedanie minulosti s prítomnosťou. Autorka vás svojím príbehom pohltí a pravdepodobne nebudete ľutovať ani jednu prečítanú stranu či dynamicky napísanú kapitolu. Avšak čítanie by mali zvážiť tí, ktorým by podobne ladené knihy mohli spôsobovať problémy, pretože neznesú zvrátenosti páchané na bezbranných ľudských bytostiach. Ak to ale zvládnete prekonať, s celkovým výsledkom budete určite spokojní.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Ellen Marie Wisemanová
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: IKAR
  • Počet strán: 360
  • Dátum vydania: utorok, 26 apríl 2016
  • Žáner: dráma
Čítané 871 krát
Viac z tejto kategórie: « Tak spi už Len čas ukáže »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.