piatok, 12 august 2016 18:17

Šťastné konce, nešťastný svet

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Nevera v manželstve má zväčša jediné východisko – rozvod. Ale čo ak to tak nie je?

Viera v lásku na celý život sa môže zmeniť na sklamanie, podupanú dôveru a ľútosť. Láska medzi mužom a ženou je cit, o ktorý sa musia obaja starať a rozvíjať ho. Nehovorím len o láske manželov. Peter svoju manželku Soňu nadovšetko miluje. Majú vzťah, v ktorom sú obaja šťastní. Aj keď on túžil po dieťatku, so Soňou sa dohodli, že túto životnú zmenu presunú na neskôr.

Soňa túžila po kariére, aby si tak najprv splnila svoj sen a potom sa mohla venovať bábätku. Peter súhlasil. Dieťa predsa môže počkať. Čo prišlo skôr ako vytúžené dieťa, bola ale Sonina nevera. Už nevera samotná je rana pod pás. Peter k tomu dostal aj kopanec do vajec. Pristihol svoju ženu s jej kolegom. V ich manželskej posteli. Čo mal robiť? Zbalil si pár vecí, bez slova zavrel dvere, sadol do auta a odišiel. Po niekoľkých hodinách bezcieľneho šoférovania našiel penzión, ukrytý v lese, ďaleko od hluku mesta a ľudí. To potreboval. Vyčistiť si hlavu, usporiadať si, čo doma videl. Musel sa rozhodnúť, čo ďalej.

Skôr ako dieťaťa sa dočkal Soninej nevery.

Liek na zlomené srdce

Prvým spôsobom, ako na niečo zabudnúť, je poddať sa alkoholu (aspoň to si mnohí myslia). To sa mu však ďalší deň vypomstilo. Prechádzka s opicou v lese a v daždi tiež nebol najlepší nápad. Keď sa jeho žalúdok upokojil, objednal si v reštaurácii ľahký obed. Okrem neho tam bola rodinka s deťmi a jeden chlap. Chvíľu ho pozoroval. Niečím ho upútal, nevedel čím. Po chvíli sa už venoval obedu. S neznámym sa stretol aj osobne, keď ho zachránil od pádu zo schodov. Tomáš, tak sa neznámy pocestný volal, tiež utekal z mesta. Dali si spoločný obed, kde si bez rozpakov povedali o svojich starostiach. Spoločný výlet na neďalekú zrúcaninu hradu nebol zlý nápad. Až do chvíle, keď ich chytil prudký lejak. Ako tak mokrí stáli pred dverami do svojich izieb, stalo sa niečo, s čím Peter nerátal.

Stalo sa niečo, s čím Peter nerátal.

„Držím kľúč s príveskom hríba, nachystaný otvoriť dvere a rozlúčiť sa, zapnúť si telefón, vybaviť hovory a pripraviť sa nazajtra do práce. Otváram dvere, otáčam sa k nemu, konečne mu pozerám priamo do očí. Aj on sa otáča, v jeho tvári nevidím neutrálny výraz, taký, aký som čakal, aký si želám. Celé je to čudné. Približuje sa ku mne pomalým krokom, stojí pri mne, hlava sklonená do zeme, vtom ju zdvihne, opäť mi pozerá priamo do očí, zblízka, rozhodne, z ofiny mu kvapká dažďová voda. Nemusí nič hovoriť, viem, že ma chce. Ja som si, narozdiel od neho, už nie istý ničím. Nakláňa ku mne hlavu, nechá mi niekoľko sekúnd, aby som sa odtiahol, neodťahujem sa, bozkáva ma na pery, chytá ma za pás a priťahuje k sebe. Premýšľanie je zbytočné.“

Po spoločne strávenej noci s Tomášom síce na chvíľu zabudol na Soninu neveru, pribudla ďalšia téma na premýšľanie Tomáš. Od tejto chvíle si snaží sám v sebe ujasniť, kam vlastne patrí a čo bude ďalej so svojím životom robiť.

Nešťastný koniec

Ďalší silný príbeh z pera mladej slovenskej spisovateľky. Bartkovej knihy sú charakteristické ostrou satirou a trefnými opismi. Nečakajte „omáčky“, ktorými by chcela dej umelo natiahnuť. Nečakajte ani romantické a milostné scény s presladenými žvástami. Bartková taká nie je. Ide priamo na vec. Presne pomenúva povahu dnešnej doby. Ľudí, ktorých poznáme a stretávame, s ktorými žijeme. Zachytáva každodenný život taký, aký je, nie taký, aký by sme ho chceli mať. V tom tkvie sila jej príbehov. Jej postavy sa pasujú s problémami, ktoré ovládajú terajšiu spoločnosť – podvody, rozvody, nevera, klamstvá, závisť, peniaze, ale aj nepochopenie, hľadanie zmyslu života či hľadanie samého seba.

Aj v tejto knihe rozvíja rovinu hľadania samého seba. Peter zažíva sklamanie z lásky, podvod, ktorý dokáže odpustiť partnerovi len málokto. Keď spozná Tomáša, nevie, čo bude robiť. Nielen nevie, ako bude pokračovať jeho vzťah so Soňou, navyše s jeho citmi sa zahráva iný muž.

Akoby sa na svet okolo dívala inými očami.

„Odrazu si vybavujem pocit, ktorý som pri ňom zažil, a zaplaví ma vlna uspokojenia a vzrušenia z čohosi neznámeho, a predsa blízkeho. Nedá sa to prirovnať k ničomu, čo som doteraz zažil. Napriek všetkému vniesol do mojej mysle pokoj, ktorý som potreboval, uvedomujem si, že ho chcem zažiť znova, no neviem si to predstaviť.“

Spoločenské tabu

Od Alice Bartkovej som prečítala tri knihy. V každej sa opakuje téma vysokej mienkotvornej moci médií, rozpoltenosť a rozorvanosť hlavných postáv, hľadania zmyslu života, ale aj nepochopenie. Jej postavy idú proti prúdu, proti pravidlám, ktoré linkuje niekoľko ľudí a všetci s radosťou a nadšením prijímame ich názory. Týmto témam ostala verná aj teraz. Pridala ešte náklonnosť medzi dvomi mužmi, čo stále vnímame ako tabu. Páčia sa mi jej knihy, pretože sú pravdivé. Opäť sa mi potvrdil autorkin talent, že vie trefne pomenovať a vyjadriť to, čo mnohí z nás nie. Akoby sa na svet okolo dívala inými očami, všímala si detaily a vzťahy, ktoré my ostatní tak s radosťou a s úľavou prehliadame. 

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Alica Bartková
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Tatran
  • Počet strán: 156
  • Dátum vydania: utorok, 13 august 2013
  • Žáner: dráma
Čítané 695 krát

Najnovšie od Michala Guľasová

Viac z tejto kategórie: « Za dverami mojich snov Tak spi už »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.