utorok, 21 jún 2016 08:58

Agátová alej č. 25

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Do začarovaného kolotoča jej každodennosti ako blesk z jasného neba zasiahne list s prosbou o pomoc. Na jednej strane neutíchajúci zhon, kariéra, svadobné šaty, a na strane druhej tri páry detských očí a nekonečné čaro hôr... ktorú cestu si vyberie? Ktorú cestu by ste si vybrali vy?

Anna pracuje ako rozvodová právnička v prestížnej advokátskej kancelárii. Keď sa to tak vezme, je to vcelku paradox. Pochádza totiž z rodiny, v ktorej bola manželská láska tou najsilnejšou. Rodičovská a sesterská za ňou ďaleko zaostávali. Anna so svojou sestrou Máriou vyrastala u starkých, ktorí sestry vychovávali namiesto ich rodičov – archeológov zaľúbených do seba a do svojej práce. Dá sa povedať, že Anna vyvinula najväčšiu námahu na to, aby bola rodina súdržná: udržiavala kontakty so svojou sestrou, dúfala, že sa celá rodina stretne aspoň na Vianoce... no čím viac sa presviedča o skutočnosti, že ostatní rodinní príslušníci o ňu nestoja, tým viac sa utvrdzuje v tom, že silené udržiavanie vzťahu je vlastne úplne zbytočné.

Nasadne do auta a vyrazí na cestu na Liptov, aby sa postarala o svoje tri netere.

Zdá sa však, že jeden z jej vzťahov je naozaj skutočný – stelesňujú ho svadobné šaty, prekrásne dielo talentovanej módnej návrhárky, ktorým sa Anna kochala tesne predtým, ako sa jej navždy zmenil život. Nesmelý mladý kuriér mal pre ňu totiž neočakávanú zásielku – list od Márie, v ktorom Anne oznamuje, že jej súčasný život ju už nebaví a že opúšťa svoje tri dcéry, aby našla samu seba. Tu sa Anna dostáva na rázcestie. Zdvihne telefón a prvýkrát po veľmi dlhom čase si vypýta voľno. Jej asistentka nemôže uveriť vlastným ušiam!

Nasadne do auta a vyrazí na cestu na Liptov, aby sa postarala o svoje tri netere, ktoré najskôr opustil otec a teraz aj matka. Jediná z nich, ktorá si ju pamätá, je najstaršia, už osemnásťročná Alena, ktorou plieska neskorá puberta a nespokojnosť so súčasným politickým dianím. Paradoxne, čerstvá pubertiačka Janka, mimoriadne vnímavá a trefná budúca spisovateľka, je Anniným najväčším spojencom. Najmladšia členka osadenstva je Emka, druháčka na základnej škole, ktorá po odchode mamy nemôže jesť ani spať.

Muž, s ktorým si Anna predstavovala život, sa vyfarbil ako zbabelec, neochotný podporiť svoju snúbenicu v najťažšej chvíli.

Situácia, v ktorej sa Anna ocitla, bola pre ňu šokom. A tak, ako všetky problémy, aj tento preveril silu a dôležitosť medziľudských vzťahov. Muž, s ktorým si Anna predstavovala život, sa vyfarbil ako zbabelec, neochotný podporiť svoju snúbenicu v najťažšej chvíli. Namiesto toho jej dáva ultimátum – buď sa vráti alebo... inú možnosť jej v podstate nedáva. No ona si ju aj tak vyberie – rozchod. Je zaujímavé sledovať ako (niekedy až príliš doslova) klesá mienka o milovanej osobe po tom, čo sklame.

„Rehotal sa, zdvihol ruky nad hlavu, aby si uvoľnil svaly a oprel sa. Vtedy to operadlo nevydržalo a stolička sa s buchotom zrútila. Maroško sa natiahol na zemi v celej svojej dĺžke. Zahrešil, potom znova a vstal. Pri tom páde sa mu vykasala košeľa. Upravoval si ju a očervenel. Od hanby či od zlosti?“

Presťahovala sa z Bratislavy na Liptov medzi kopce, lúky, agáty a ovce (ktoré pri prvej príležitosti predá viac ako sympatickému susedovi), a každý deň varí a vypeká, aby malý, čerstvo vymaľovaný domček stále voňal ako čerstvo upečený koláč. Svojim neteriam sa pokúša vytvoriť ideálny domov, ktorý však ona sama nepoznala. Nie je to ľahké, zvlášť keď sa cez deň stará o domácnosť, o deti a v noci, keď všetci ostatní spia, ona ešte pripravuje podklady pre rozvodové konania... Napriek tomu, že na svojich pleciach cíti ťarchu, ktorú občas nevládze niesť, sú chvíle, ktoré ju povzbudia a utvrdia v tom, že si vybrala správne.

„A potom sa stalo to, čo mi z mysle vymazalo dni, keď som pochybovala, váhala, či som urobila dobre, že som tu zostala a vzdala sa svojho bratislavského života. Dni, keď som nevládala a siahala na dno svojich síl, presvedčená, že nič nezvládnem a viac nákladu neodnesiem... Odniesla som. Podstatne viac.“

Napriek tomu, že byť matkou znamená 24-hodinovú pracovnú dobu 365 dní v roku, je to to najkrajšie a najdôležitejšie zamestnanie na svete.

Žena, ktorá bola celý život sama aj napriek tomu, že zjavne nielenže túžila po rodine, ale bola na rodinný život aj pripravená, sa z ničoho nič začala starať o tri dievčatá, skvelé dcéry rodičov, ktorí v nich nedokázali objaviť to niečo zvláštne, čo sa zo dňa na deň stalo zmyslom života kariérnej právničky.

„Keď získa žena to najväčšie v živote – status matky, mala by fasovať spolu s ním aj srdce a zodpovednosť. Sloniu dávku zodpovednosti, lebo predsa dobre viem, že Mária nie je prvá na svete a ani posledná, čo sa na svoje deti len tak vykašľala. Vlastne čoby len tak – nič a nikto nemôže ospravedlniť konanie matky, keď opustí svoje dieťa.“

Napriek tomu, že byť matkou znamená 24-hodinovú pracovnú dobu 365 dní v roku, je to to najkrajšie a najdôležitejšie zamestnanie na svete, a nemalo by byť možné podať z neho výpoveď. No žiaľ, stáva sa to a zrejme sa to nezmení ani v budúcnosti. V tejto knihe sa dozviete, prečo je to škoda a čo všetko môže rodič spôsobiť svojím odchodom. Môžete sa pripraviť na chvíle plné smiechu, radostí, starostí, občas možno budete chcieť oplieskať niektoré postavy o stenu a iné zase objať a poštípať do líčka.

Keby som mala opísať túto knihu jediným slovom, použila by som adjektívum príjemné. Dá sa čítať v každom ročnom období, je vhodná do akéhokoľvek počasia. Môžete ju zapiť vínom, kofolou, citronádou aj obyčajným pohárom vody. Kúsok pravdy získaný bez sĺz.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Jana Benková
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Brána
  • Počet strán: 239
  • Dátum vydania: piatok, 01 január 2016
  • Žáner: dráma
Čítané 1208 krát
Viac z tejto kategórie: « Na rube plátna Na sútoku »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.