Vytlačiť túto stránku
streda, 25 máj 2016 06:56

Hry vetra

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Má pred sebou starú a osamelú ženu, ktorej osud ju čaká. Vie to. Prizná si to. Chce s tým niečo urobiť. Márne. Vždy, keď sa o niečo pokúsi, opäť sa presvedčí o tom, že je iba bezradne tancujúcou hračkou vo vetre...

V tejto knižke sú tri najdôležitejšie veci: ona, on a mesto, v ktorom žijú. Ona je úspešná prekladateľka, kultivovaná dáma túžiaca po kráse a elegancii, po jednotnej rodine – milujúcom manželovi a šťastnej dcére. On je novinár, úplne zbavený entuziazmu a ideálov, ktorý chcel byť kedysi dávno spisovateľom, ale teraz na tieto časy spomína s ironickým úškrnom na perách. Majú spolu dcéru, dnes krásnu mladú dámu, kedysi chorľavé dieťa vyžadujúce si neustálu pozornosť a opateru. Dnes sú si manželia cudzí a dcéra sa silou-mocou pokúša pôsobiť ako samostatná, nezávislá jednotka, ktorá odmieta prejavy materinskej lásky, no tie by mnohí ľudia označili za normálne, ba priam základné.

Dnes sú si manželia cudzí a dcéra sa silou-mocou pokúša pôsobiť ako samostatná, nezávislá jednotka.

 „... hnevá ju, že zakaždým, keď sa obzrie, vidí nablízku nenápadne sa tváriacu mater, sleduje ju ako stopársky pes, nehanbí sa, sprevádza ju ako tieň, až to Lucku napokon omrzí, rozbehne sa, v behu sa hodí na ležadlo. Si otravná, otravná, kazíš mi každú radosť, to je týranie, nijaký rodič na také niečo nemá právo!“

Dávať pozor na mladú peknú Európanku nachádzajúcu sa v početnej pánskej spoločnosti mladých Egypťanov je vskutku trúfalé. Nela so svojou dcérou Luckou totiž odišla na čas na dovolenku do Egypta – darček od jej neverného manžela, ktorý ju podvádza s ich dlhoročnou známou, ktorá nie je oveľa mladšia ako Nela, a už vôbec nie je krajšia, ani inteligentnejšia. Okrem krátkeho zájazdu do Egypta a tiež nie dlhej dovolenky v lyžiarskom stredisku sa celý dej odohráva v Bratislave, v meste s vlastnou dušou a tajomnou mocou, vďaka ktorej sprevádza a možno aj ovplyvňuje životy svojich obyvateľov.

Dej sa odohráva v Bratislave, v meste s vlastnou dušou a tajomnou mocou.

„Do všeobsiahlej duše mesta sa zmestí všetko – malé podvodnícke dušičky, veľké duše svätcov, učencov, významných ľudí, Paracelsa, Hummela, Štúra, Dubčeka, a aj my obyčajní, normálni ľudia, čo sa trepeme vo vetre, ako vieme.“

Samotný dej v podstate vôbec nie je zvláštny, dá sa povedať, že hlavná zápletka je vcelku bežná, určite sa s ňou stretol neraz nejeden z nás. Zaujímavé však je, že téma rozpadávajúceho sa manželstva zväčša nebýva hlavným motívom diel. Práve naopak, rozpadávajúci sa vzťah tvorí krovie, nevyhnutnú zápletku, komplikáciu sprevádzajúcu nový vzťah, ktorý je „ten zaujímavejší“. V tomto prípade je to však inak. Ja osobne som rozpad manželstva Nely a Antona pozorovala s ľútosťou a rozhorčením. Antonovi som dlho nerozumela, jeho vzťah so Soničkou mi pripadal vyslovene neprirodzený. Faktom však ostáva, že za zánikom kedysi vášnivej a hlbokej lásky nie je existencia milenky. Láska jednoducho zmizla – už jej niet. Je však otázne, čo všetko sa z Antonovho života vytratilo spolu s ňou.

„Nela odpratáva zo stola, a keď je tu tá chvíľa, skladací gauč rozostlaný ako manželská posteľ, Antona napne na dávenie, zavrie sa v kúpeľni ako v nedobytnej pevnosti.“

Autorka uvádza čitateľa do celkom nového sveta. Sveta, ktorý tu bol, je a zrejme aj naďalej bude, ale z nejakého zvláštneho dôvodu mu dosiaľ ostal skrytý...

Nemôžem sa ubrániť dojmu, že tento príbeh, poskladaný z čriepkov, nebol napísaný pre bežného mladého človeka žijúceho v súčasnosti. Nie je totiž ľahké vžiť sa do Nely, jej manžela Antona, ani do takej Bratislavy, ako ju opísala autorka. Dá sa povedať, že čitateľa uvádza do celkom nového sveta. Takého, ktorý tu bol, je a zrejme aj naďalej bude, ale z nejakého zvláštneho dôvodu mu dosiaľ ostal skrytý... Nevnímal ho, nevšímal si ho, ale napriek tomu ho jeho existencia neprekvapila. Nejde len o kuvikanie a spomínanie na „staré dobré časy“, ktoré zapĺňa krčmy a verejné diskusie čím ďalej, tým viac. Veľká sila tejto knihy spočíva vo verne zobrazených charakteroch, prostredníctvom ktorých sa môžeme na svet dívať inými očami.

Ak si chcete prečítať túto knihu, počkajte si na sychravé, daždivé a veterné počasie. Pomôže vám to naplno precítiť atmosféru, ktorá je tak majstrovsky zachytená. Možno sa obávate depresie a pochmúrnosti. Máte pravdu, ale kto z nás občas neprepadá melanchólii? Táto knižka je možno ešte bezútešnejšia, než som pôvodne čakala, zvlášť z troch záverečných kapitol som mala doslova husiu kožu, no napriek tomu (a možno práve preto) ju vítam ako prírastok do súčasnej slovenskej literatúry, ktorý vo mne konečne zanechal hodnotné emócie.

Ďaľšie informácie

Čítané 920 krát

Súvisiace položky (podľa značky)