streda, 10 júl 2013 09:02

Čierna skrinka

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(5 hlasov)

Má na svedomí vaše neúspešné pokusy o samovraždu, neraz si na vás dokazoval svoju prevahu, ktorej následky bolo vidno týždne (nehovoriac o neviditeľných), zaprel to posledné, čo ste milovali. Čo by vás prinútilo po rokoch kontaktovať tohto človeka? Takého, ktorý využije vaše temné tajomstvá najbolestivejšie? Ilana už pozná odpoveď – jej syn. Ich syn.

Žiada totiž prostredníctvom listu bývalého manžela o pomoc so svojhlavým dospievajúcim dieťaťom. S Alexom, izraelským univerzitným profesorom, sa rozviedla po sérii fyzických útokov a ich jediný syn, ktorého otcovstvo bolo spochybnené, bol prisúdený matke. Situácia však nie je čiernobiela, stále intenzívnejšia listová korešpondencia rozpletá klbko minulosti s ich dráždivou romancou, chladným odporom a ohlušujúcou ignoranciou.

Románom hýbu dve páky – politika a náboženstvo. Ale aby obe fungovali, treba ich namazať – čím iným ako peniazmi. Či ich využiť na pomoc, alebo z nich spraviť nástroj moci, to je vnútorným bojom každého. A dôvody, ktoré si na svoje ciele človek nájde, sú naozaj rozmanité. Žiadne klasické členenie na "to, čo robím pre iných, je dobré a všetko ostatné je zlé“ sa nekoná. Rozhoduje vnútro človeka.

Nie je to však jediný stereotyp, ktorý autor narúša, rovnako odmieta známy rozprávkový vzorec, kde bohatí sú spravidla nešťastní a chudobní ako mravný protipól majú šťastie i lásku. Vystihnutím správnej miery bolestí i starostí oboch vrstiev tak vzniká uveriteľná koncepcia sveta, v ktorom sme obklopení peniazmi, denne ich potrebujeme, a hoci sú často nedostatkovým artiklom, nemali by sme za ne platiť vlastnou dôstojnosťou.

„Pred dvoma týždňami, keď Zakheim odovzdal Michelovi Tvoj ohromujúci šek, neodolal nutkaniu varovať ho slovami: Pamätajte, pane, že túto hru môžu hrať dvaja. Tá vetička sa mi páčila a zdá sa mi vhodná, aby som Ti ju poslala ako želanie dobrej noci. Neoslobodíš sa odo mňa, Alex. Nepodarí sa ti vykúpiť slobodu peniazmi. Neobrátiš nový list.“

Amos Oz sa úplne vžil do role precízneho kriminalistu a profiléra. Ponúkol výnimočne reálne postavy ošľahané osobnými i celospoločenskými problémami v Izraeli. Spôsob, akým je kniha napísaná, teda ako zbierka listov, telegramov, novinových výstrižkov a súkromných kartičiek s myšlienkami, nám dáva výhodu nad postavami, ktoré nemajú prístup ku každému textu. Nie je to však prevaha absolútna, poznáme iba prítomnosť a o minulosti sa dozvedáme postupne od postáv. Tie sú na tom opačne – oživovaním minulosti objavujú prítomnosť.

Čiernu skrinku môžete otvoriť, a i keď neviete nič o politike alebo náboženskej aktivite v Izraeli, budete patrične zaškolení, priblížite sa k mentalite ľudí žijúcich na tomto území a správne množstvo cudzích slov vás zaujme natoľko, aby ste si ich význam vygooglili.

Keďže Oz vidí pohár radšej poloplný, každá postava má iskričku nádeje. Nie je však hlupák, preto utopické osudové zvraty a idealizované naprávanie postáv vskutku nečakajte. Koniec koncov, každý sa definuje vlastnými činmi, stačí tomu dopriať čas.

„Okrem toho...“ odmlčí sa, pošle pravú ruku na dlhú cestu okolo svojej hlavy, aby sa poškrabal na ľavej sluche,"...okrem toho, nijaké míňanie času neexistuje. Čas sa jednoducho nemíňa.“
"Nemíňa. Ako to myslí?"
„Ako to mám vedieť? Možno je to naopak: my sa míňame v čase. Alebo čas míňa ľudí.“

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Amos Oz
  • Národnosť: izraelská
  • Knihu vydalo: Slovart
  • Počet strán: 260
  • Dátum vydania: sobota, 01 január 2011
  • Žáner: dráma
Čítané 2073 krát
Viac z tejto kategórie: « Mechanický pomaranč Tajné preteky »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.