sobota, 06 júl 2013 13:30

Mechanický pomaranč

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(9 hlasov)

Existujú knihy, ktoré prečítate za niekoľko hodín, no žiadne hlbšie dojmy vo vás nezanechajú. A potom sú knihy, pri ktorých uvažujete nad každým prečítaným slovkom a neprestanete nad nimi rozmýšľať ani dlho potom, čo knihu dočítate. Mechanický pomaranč je presne takou knihou.

Predstavte si svet plný strachu a hrôzy, kde sa človek aj bojí vyjsť večer von, pretože ulice sú plné mladých ľudí, ktorí si dlhé chvíle krátia tým, že prepadávajú, okrádajú a znásilňujú ľudí a polícia je proti tomu viac-menej bezmocná. Do takéhoto prostredia nás uvádza Anthony Burgess v kultovom diele Mechanický pomaranč.

„Pri pulte spolu sedeli tri čajiny, lenže my bajati sme boli štyria a väčšinou sme šli jeden za všetkých, všetci za jedného. Tieto kefky boli tiež nahodené podľa najnovšej módy, na guliveroch mali fialové, zelené a oranžové parochne. K tomu im ladil mejkap (dúha okolo očí a hrozne široko namaľované lipsy.) Ďalej mali dlhé, úplne rovné čierne dresy a na brestách mali pripichnuté malé strieborné odznaky, na ktorých mali rôzne mená rôznych bajatov. To mali byť akože mená tých, s ktorými si slípli.“

Každý večer sa so svojou partiou vyberá na záťah, kde sa „venujú“ ultranásiliu.

Alex, alebo Náš Pokorný Rozprávač, má sotva pätnásť. Doma sa oňho starajú jeho Téčko s Emkom (rodičia) a každý večer sa so svojou partiou vyberá na záťah, kde sa „venujú“ ultranásiliu. Až sa raz, zhodou náhod, na miesto činu dostávajú policajti a on putuje do väzenia. Tam je kvôli jeho správaniu vybraný, aby sa zúčastnil liečby, ktorá by mala kriminálnikom zabezpečiť, že už nikdy viac sa do väzenia nevrátia.

Liečebné metódy však, hoci sa to tak možno na prvý pohľad nezdá, sú drastické. Premietaním filmov s tematikou zločinu sa v ňom snažia vzbudiť odpor a nutkanie na vracanie už len pri pomyslení na páchanie zla. Kúra je úspešná a po dvoch týždňoch je prepustený na slobodu. Späť do skutočného sveta, kde je odkázaný len sám na seba. No dokáže takto ďalej žiť normálnym životom? Je človek bez štipky zlého konania vôbec schopný prežiť v tomto svete? To je jedna z množstva otázok, ktoré sa nám pri čítaní vynárajú, na ktoré musíme odpoveď hľadať vo svojej hlave...

Je človek bez štipky zlého konania vôbec schopný prežiť v tomto svete?

„Život je nádherná vec," povedal Dr. Branom takým tým svätým vojsom. „Životné pochody, stvorenie ľudského organizmu, kto týmto zázrakom môže úplne porozumieť? To, čo sa práve deje vám, by sa malo diať v každom zdravom ľudskom organizme, ktorému je premietané toto konanie zla, deštrukcia. Urobíme z vás zdravého, rozumného človeka.“

Ako ste si mohli všimnúť, kniha je napísaná zvláštnym slangom, „tínovským jazykom“, čo je v Burgessovom podaní akási zmes anglosaských jazykov a ruštiny. Určite je náročné preložiť takýto text, aby znel autenticky. Mne osobne zo začiatku znel veľmi neprirodzene a doslova som lúštila každé druhé slovo (okrem toho som čítala túto knihu v češtine, takže to bolo o to náročnejšie), no tento použitý štýl sa ukázal ako šikovný ťah, vďaka ktorému textu venujeme o to väčšiu pozornosť a o to viac si myšlienky následne zafixujeme v mysli.

Existuje hádam len málo ľudí, ktorí by o Mechanickom pomaranči (či už knihe alebo filme) nepočuli. To, čo robí toto dielo všeobecne známym, nie sú opisy teenagerov budúcnosti (dá sa predpokladať, že autor hovorí o budúcnosti, hoci nikde to nie je priamo spomenuté) a ich výtržností. Ide o otázky, ktoré z diela automaticky vyplývajú. A ktoré dávajú čitateľovi možnosť vlastnej interpretácie toho, čo prečítal.

Dielo sa dá v určitom ohľade prirovnať Orwellovmu 1984.

Dielo sa dá v určitom ohľade prirovnať Orwellovmu 1984, pri ktorom si opäť raz kladieme (bohužiaľ) nadčasové otázky, a síce, či má niekto právo urobiť z človeka bytosť bez vlastnej vôle za účelom vyšších cieľov. Vyšších cieľov, ktoré možno znejú pekne (či už myšlienky rovnoprávnosti, alebo odstránenie kriminality), no v skutočnosti ide o vymývanie mozgov, snahu o uniformitu... Majú politické mocnosti, „tí hore“, moc robiť z ľudí akési mechanické pomaranče, naprogramované tak, aby robili len to, čo je vyhovujúce? Prípadne, ak nezodpovedajú, dajú sa jednoducho „opraviť“? A propos, otázkou je, či sa správanie človeka natoľko riadiť dá...

Hoci bol tento román napísaný už v roku 1962, myšlienky súvisiace s brainwashingom sú aktuálne aj dnes.

Hoci bol tento román napísaný už v roku 1962, myšlienky súvisiace s brainwashingom sú aktuálne aj dnes. Preto je tento román, plný nečakaných dejových zvratov, právom zaraďovaný k najvýznamnejším dielam vôbec a určite patrí ku knihám, ktoré by si mal každý človek, ktorý sa zamýšľa nad spoločnosťou a svetom, aspoň raz v živote prečítať...

CO3

tumblr n2g8vovQG51so5uxxo1 500

large

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Anthony Burgess
  • Národnosť: britská
  • Knihu vydalo: Odeon
  • Počet strán: 192
  • Dátum vydania: piatok, 01 január 2010
  • Žáner: dráma
  • Poznámka: Sfilmovaná Stanleym Kubrickom.
Čítané 6750 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Srdceboly Čierna skrinka »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.