štvrtok, 21 apríl 2016 17:15

Tanec pre Luciu Frey

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)

Lucille Frey je mladá tanečnica žijúca svoj sen vo Francúzsku. Má priateľov, slávu a čo je najdôležitejšie, cíti sa šťastná. Všetko je dokonalé, ale len do chvíle, keď pri tragickej nehode stratí otca a je nútená vrátiť sa späť k mame na Slovensko. Avšak nie ako Lucille. Teraz už iba ako Lucia.

Život vo francúzskom Orleáns je už iba spomienkou na lepšie časy. V rodných Košiciach na Luciu čaká celkom iný svet, na míle vzdialený od toho predošlého. V novom domove ju víta mama, jej partner Peter a pochmúrna zelená izba, ktorá sa stáva jej jediným útočiskom pred realitou. A tá veru nie je ktovieaká. Aj po piatich mesiacoch od nešťastnej udalosti sa Lucia utápa v sebaľútosti a obviňuje sa z otcovej smrti. Akoby toho nebolo málo, takmer každú noc sa s krikom prebúdza po ďalšom desivom sne.

na Luciu čaká celkom iný svet

„Tak šialene som kričala zo sna, až ma to prebudilo. Prudko som dýchala a nehybne sedela na posteli. O pár sekúnd vošla mama: ,Ty si to najodpornejšie dievča na zemi. Ako môžeš takto ziapať na celý byt? Vôbec nemyslíš na druhých?´“

Ako každé šestnásťročné dievča, aj ona si potrebuje plniť svoju školskú povinnosť, a tak sa onedlho ocitá v triede medzi novými spolužiakmi. Napriek tomu, že je opäť v spoločnosti rovesníkov, o začínajúce priateľstvá nejaví záujem. Status nenápadnej však narušia diabolské dvojičky Ben a Bara. Postavy ako z typického amerického filmu pre tínedžerov. Vyzerajú rovnako, obliekajú sa rovnako a vždy, keď kráčajú školskými chodbami, akoby sa pred nimi rozprestieral červený koberec. Prenasledujú Luciu všade, kam sa pohne a znepríjemňujú jej každý nový deň v škole. Bráni sa ich neustálym útokom, a tým zhadzuje svoj neviditeľný plášť. Dvojičky dostali novú „hračku“ a rozhodnú sa užiť si s ňou „kopu zábavy“. Ich afektované správanie mi často prekážalo, ale to bol zrejme autorkin zámer.

status nenápadnej narušia diabolské dvojičky Ben a Bara

„Na ďalší deň som kráčala po chodbách ako mŕtvolka v štádiu rozkladu. Nič mi nedávalo zmysel. Bála som sa, že stretnem Baru alebo Bena. Nanešťastie sa presne to aj stalo. Vychichotaná Bara sa vyrútila z dievčenských veciek a takmer do mňa vrazila. ,Héééj,´ zvolala a prešla okolo mňa ako hurikán. Smiala sa a otŕčala zadok na celú chodbu. Ako môžu takýto povýšeneckí ľudia prežiť?“

Keď sa zdá, že živorenia bolo dosť, do Luciinho tmavého života prenikne pár lúčov slnka. Prvým náznakom svetlejšej budúcnosti je telocvičňa, ktorú objaví pri svojich nočných potulkách mestom. Po dlhých mesiacoch bez tanca sa znova hlási túžba po ladných pohyboch. Stará schátraná budova je teraz jediné miesto, kam kráča naša hrdinka s úsmevom na perách. Každý deň po škole trávi niekoľko hodín pred zaprášeným zrkadlom a prebúdza v sebe starú Lucille. Jej radosť je natoľko veľká, že občas vyučovanie úplne odignoruje a z bytu uteká rovno tancovať. Počas rozprávania pomaly odkrýva ťaživé tajomstvo. Čitateľ si však už v polovici knihy dokáže utvoriť vlastný záver, preto sa zdá, že opis nešťastnej udalosti je trochu zdĺhavý.

pomaly odkrýva ťaživé tajomstvo

„Po škole som každý deň zamierila hneď do telocvične. Stále tam bola, čakala na mňa a ja som jej bola vďačná. Tanec bol pre mňa útekom do inej dimenzie. Každý pád ma nakopol, každá kvapka potu ma posunula ďalej a každá slza mi pripomenula, o čo bojujem. O starú Lucille Frey. O svoje šťastie.“

Ak sa vám zdá, že príbehu niečo chýba, nezúfajte, aj na Luciu si počká prvá láska. Stretnutie s Lukášom patrilo medzi tie úsmevné situácie v knihe. Mala som však pocit, že mladý pár do toho „vhupol“ akosi skoro. V jednej kapitole sa spoznali a v ďalšej si už vyznávali lásku. A možno je to v dnešnej dobe úplne normálne.

Pre mňa osobne to bola prvá kniha po dlhom čase, pri ktorej som si nevedela utvoriť jednotný obraz. Ružová obálka pôsobí trochu mätúco, keďže mnohé situácie by som označila za deprimujúce. Pri čítaní som sa občas zastavila a pomyslela si: Toto je trochu priveľa. Napriek tomu knižku nehodnotím negatívne, pretože autorka ju napísala v pätnástich, a tým sa mnohé vysvetľuje. Okrem toho sa v nej nachádza množstvo pekných, ba priam psychologických myšlienok, ktoré robia dielo ešte zaujímavejším. Bolo vidieť, že pri tvorbe neťukala bezhlavo do wordu, ale skutočne premýšľala. Na také mladé dievča boli niektoré časti napísané, akoby vyšli z pera dospelého autora. Okrem toho, ak máte radi naozaj dobrú hudbu, vnútri vás čaká malé prekvapenie. 

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Daniella Ferková
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Slovart
  • Počet strán: 256
  • Dátum vydania: streda, 18 november 2015
  • Žáner: dráma
Čítané 1272 krát
Viac z tejto kategórie: « Miniaturista Zlodejka kníh »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.