utorok, 19 apríl 2016 16:31

Kečupové oblaky

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)

Keď sa nám podarí urobiť nejaký prúser, očakávame, že nás zaň niekto potrestá. Či už je to mama, karma, učiteľka v škole alebo osud. No ak sa človeku prepečie niečo zlé, dokonca hrozné, treba sa s tým naučiť žiť. Alebo všetkým vykričať pravdu.

Zoe urobila niečo strašné. Niekoho zabila. Nebojte sa, neprezrádzam pointu ani záver knihy, ale otváram príbeh, ktorý je zaradený medzi literatúru pre dospievajúcich, teda young adult. No aj plnoletí majú čítanie dovolené. Koniec koncov, v príbehu hlavná postava rozmotáva naozaj desivé priznanie.

Mladé, dospievajúce dievča Zoe prežíva všetky strasti, ktoré majú mladí v jej veku. Prvá láska, teda rovno dve a ešte k tomu ide o bratov – to je veru neľahká cesta životom. Hlavná hrdinka postupne rozpletá vzťahy s rodinou, pričom občas sme v prítomnosti, no veľkú časť príbehu žijeme v minulosti, kde prichádzame k veľkému záveru  kde niekto umrie. K tomu sa Zoe priznáva hneď v úvode knihy.

V príbehu hlavná postava rozmotáva naozaj desivé priznanie.

 „V mojom prípade to nebola žena. V mojom prípade išlo o chlapca, ktorého som zabila presne pred tromi mesiacmi.“

Alebo že by nie?

Ťažko nájsť niekoho, kto pochopí brutálnu situáciu mladého dievčaťa a navyše z toho nevyvodí dôsledky. Zoe nachádza útechu v písaní listov väzňovi, ktorý je za vraždu svojej manželky odsúdený na trest smrti. Zdá sa jej, že len on ju dokáže pochopiť a pomôcť jej dostať na svetlo sveta to ťaživé tajomstvo. Tak teda rozpráva v listoch, čo sa stalo, pekne od začiatku a vy od prvých strán pristupujete na hru „hádaj, kto umrie“ a vydávate sa do hlbín duše tínedžerky, ktorá má v úvode knihy myslenie dvanásťročného dievčatka, zato v závere ju môžete považovať za zrelú ženu.

Nachádza útechu v písaní listov väzňovi, ktorý je odsúdený na trest smrti.

Nevnímam to však ako autorkinu snahu urobiť zo Zoe postavu, ktorá zažíva nejakú duchovnú premenu z dievčaťa na ženu, iba mi myslenie, dialógy a správanie sa Zoe na začiatku vôbec nesedeli. Štýl, akým písala list, mi pripadal detský, ak vezmeme do úvahy, čo všetko už prežila. Naopak, asi v druhej tretine knihy mi to prestalo prekážať a slová hrdinky mi zneli dokonca celkom vyrovnane, adekvátne jej veku.

„Aaron mi zakýval a ja som zakývala jemu. Položil ruku na sklo a ja som naň priložila svoju a potom vystrúhal grimasu. Doširoka roztvoril oči, prudko zažmurkal, akože sa medzi nami v tej chvíli odohráva niečo jedinečné. A smiešne je, že to tak naozaj bolo a obaja sme to vedeli. A práve preto nám obom horeli líca tou istou jasnočervenou farbou.“

Odhliadnuc od tohto malého „faux pas“ v štýle písania knihy bol celý príbeh vyrozprávaný super. Autorka do príbehu pridala viaceré drámy, ktoré sa dejú v bežnom živote a urobila z nich ucelený dej bez zbytočných odbočení či zamyslení. Čítanie zrýchľoval aj fakt, že viete, čo bude na konci, no v podstate o tom nič neviete. Klasická knižná hra na mačku a myš, kde je na konci presne popísané, čo sa naozaj stalo.

Aj záver má čo povedať

Autorka do príbehu pridala viaceré drámy, ktoré sa dejú v bežnom živote...

Záver ma neprekvapil, alebo vlastne prekvapil?! Bol naozaj zaujímavý, viac nebudem prezrádzať. No a potom sa mi v mysli vynorilo dvesto otázok, ktoré by som chcela mať zodpovedané. Avšak do budúcnosti sa autorka rozhodla nezájsť. Nevieme teda nič bližšie, iba to, čo odhaľujú listy mladej Zoe do väznice. Škoda, veľmi by som prijala nejaký epilóg, ktorý by mi prezradil, ako sa postavy majú a čo robia. No práve toto nevnímam ako negatívum, príbeh má koniec ako má byť, len vytvorí v čitateľovi niekoľko otázok a trošku ho prinúti o prečítanom porozmýšľať.

„Možno tam napísal pravdu. Stuart, ja viem, že je to bláznovstvo, ale niekedy mám taký pocit, že mám jeho slová vyškriabané do vnútorných orgánov. Sú červené, ubolené a spuchnuté, možno aj krvácajú.“

Ak máte radi Johna Greena alebo podobných autorov, tak sa vám budú páčiť aj Kečupové oblaky. Je to príjemná oddychovka, ktorú prečítate rýchlo, no svojou hĺbkou si vo vašej duši ukradne miestočko a bude do vás dobiedzať, aby ste o nej rozmýšľali ešte nejaký čas po tom, ako ju prečítanú vrátite na poličku či do knižnice.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Annabel Pitcher
  • Národnosť: britská
  • Knihu vydalo: Slovart
  • Počet strán: 288
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2015
  • Žáner: dráma
  • Poznámka: Za túto knihu vyhrala autorka Waterstones Children's Book Prize v roku 2013.
Čítané 1595 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Napíšte komentár