nedeľa, 03 apríl 2016 19:15

Niečo sa stalo

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Hlava XXII je románom o absurdite vojny, je to irónia a satira v jednom. Kto nečítal, nepochopí. Na svoju druhú knihu potreboval Joseph Heller veľa času. Rovných 12 rokov...

Román Josepha Hellera Hlava XXII patrí ku kultovým literárnym dielam. Jej znalosť hovorí tak trochu aj o literárnom vkuse čitateľa, a keďže to nie je ľahký román, vyjadruje čosi aj o jeho zmýšľaní a prehľade. Heller v ňom zobrazuje vlastné skúsenosti a zážitky z vojny. Jeho druhé dielo, Niečo sa stalo, sa naopak obracia do najhlbšieho vnútra človeka. Kniha sa rodila dlhých 12 rokov. Na jej prečítanie taký dlhý čas potrebovať nebudete, no pripravte sa na to, že to nie je chuťovka, ktorú možno zhltnúť za jeden deň.

Obracia sa do najhlbšieho vnútra človeka.

„Čo sa to s nami stalo? Niečo sa celkom iste stalo. Kedysi som bol mládenec a ona dievča, a obaja sme boli celkom noví. Teraz sme muž a žena a nič už nie je nové: všetko je staré.“

Bob Slocum je priemerný úradník, manžel a otec. Upätý, skostnatený, zo všetkého má strach. Bojí sa najmä noviniek, prekvapení, zmien, zavretých dverí a nemocníc. Pôsobí ako neurotik, ktorý každú chvíľu vybuchne. Avšak, čuduj sa svete, zdá sa, že Bob všetko a všetkých prežije. On a jeho vnútro sú tým, čo čitateľ odhaľuje v knihe Niečo sa stalo. Otázka je, čo sa vlastne stalo. Aj keď... stalo sa vôbec niečo?

Bob je vedúcim oddelenia vo veľkom podniku. Má nadriadených i podriadených, má kolegov s ktorými si rozumie, ale aj takých, ktorých by najradšej nikdy nevidel. S niekoľkými ženami flirtuje, s niekoľkými mal mimomanželský pomer, niekoľko ich ešte chce dostať. Čo je to vôbec za človeka? Keď sa v práci nudí, vytvára si najrôznejšie rebríčky šťastia, strachu, popularity, vzťahov. Z jeho postoja a myšlienok je jasné predovšetkým jedno: pohŕdame tými, ktorí sa nás boja, bojíme sa tých, ktorí nami pohŕdajú.

Bojí sa noviniek, prekvapení, zmien, zavretých dverí a nemocníc.

„V podniku, kde pracujem, je päť ľudí, ktorých sa bojím. Každý z týchto piatich ľudí sa bojí zhruba štyroch ľudí, čo je spolu dvadsať, a každý z týchto dvadsiatich sa bojí šiestich ľudí, čo je spolu stodvadsať ľudí, ktorých sa bojí aspoň jeden človek.“

Bob často pôsobí tak, akoby nežil naozaj. Akoby bol kdesi mimo sveta a všetko len zvonku pozoroval. Občas pomieša skúmavkou, do ktorej kvapol trochu hnevu, málinko sexu a pridal štipku sarkazmu, len aby videl, čo sa bude diať. Takýmto spôsobom posúva dianie predovšetkým vo svojej vlastnej rodine. Manželku má rád, ale už sa mu zunovala. Deti ľúbi, no zároveň ho otravujú. O rodinu sa strachuje, no napriek tomu si predstavuje, aké by to bolo, keby umreli. Rozporuplné sú najmä jeho vzťahy k deťom. Predovšetkým dcéra v puberte ho dráždi, pozerá sa na ňu príliš krutými očami. Nie ako na vlastné dieťa, ale ako na protivníka, nad ktorým musí vyhrať. Musí? Nemusí, ale chce. Chce byť lepší, múdrejší, pohotovejší, vtipnejší aj drsnejší ako jeho vlastná dcéra. Deti však nie sú protivníkmi, sú iba deťmi...

Pohŕdame tými, ktorí sa nás boja, bojíme sa tých, ktorí nami pohŕdajú.

„Plávam ako chaluha v zelenom ostrovčeku peny na hladine, kým spolu so ženou starneme, dcéra dospieva, je čoraz nespokojnejšia sama so sebou a so mnou a synáčik rastie, zožiera sa a je zmätený, nie je si istý, kým, okrem seba samého, by mal byť.“

Neviem, na základe čoho sa autor rozhodol vytvoriť postavu Boba Slocuma. Ten človek pôsobí ako úplne bezradný, stratený, bez sebaúcty. Najradšej spomína na svoju prvú lásku, skutočný život akoby ani nechcel riešiť. Nie je síce hlúpy, trápia ho existenčné problémy, no rád sa hrá na povrchného. Celý život prijíma predstavy iných o sebe, ktoré sa snaží naplniť alebo vyvrátiť. Akoby nežil svoj vlastný život, ale len taký, ktorý existuje v jeho predstavách.

Dočítať knihu Niečo sa stalo nie je jednoduché. Dej sa takmer nevyvíja a neposúva, Bob žije viac v minulosti ako v prítomnosti. Samotné čítanie bolo preto tak trochu bojom. Heller evidentne venoval pozornosť každému napísanému slovíčku, každé umiestnil práve tak, ako chcel. Musím uznať, že román je napísaný brilantne, pravdou však ostáva, že chvíľami nudí. Nemôžem to povedať inak. Pri jeho čítaní je potrebné obrniť sa trpezlivosťou. Ja sama som ho dočítala najmä preto, že nerada odkladám knihy nedočítané. Po posledných slovách a definitívnom zavretí knihy vo mne ostal pocit značnej zmätenosti. Nemyslím, že tento príbeh budem ešte niekedy čítať, no je jasné, že naň dlho nezabudnem.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Joseph Heller
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: Pravda
  • Počet strán: 513
  • Dátum vydania: sobota, 01 január 1983
  • Žáner: dráma
Čítané 1938 krát

Najnovšie od Zuzana Švecová

Viac z tejto kategórie: « Kruh Len to nikomu nepovedz »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.