streda, 10 február 2016 17:27

Nezabíjajte vtáčika

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Svet je plný nespravodlivosti a nepochopenia. Rovnosť medzi ľuďmi je len peknou teóriou, ktorá má ku praxi ďaleko. Tak to bolo v minulosti a tak je to aj dnes.

My dospelí sme občas voči neprávosti a nespravodlivosti obrnení. Povieme si, že aj tak na veci nič nezmeníme, preto aj pri pohľade na niečo, čo by asi malo byť inak, neskrátime krok a pokračujeme ďalej. Tých, ktorí si trúfnu otočiť sa na päte a pomôcť, tých potichu obdivujeme, hoci sa zo zbabelosti, pohodlnosti či strachu nepridáme. Dieťa však vidí svet taký, aký je. Ešte nemá predsudky, ešte si nevytvára súdy o ľuďoch, ktorých stretá. Správnou výchovou sú preň všetci ľudia rovní.

Dieťa vidí svet taký, aký je.

Dá sa povedať, že aj na tomto princípe je postavená kniha Harper Leeovej Nezabíjajte vtáčika. Na svet sa pozeráme očami malého dievčatka. Čipera v úvode knihy ešte nechodí do školy, má o niečo staršieho brata Jema, vychováva ich ovdovený otec Atikus. Ich rodina má však ešte jedného člena – černošskú kuchárku Kalpurniu. Čipera vyrastá v krásnej rodine, aj keď bez mamy. Otec i Kalpurnia, hoci pochádzajú z rôznych sociálnych vrstiev, sú obaja dobrými ľuďmi, prirodzene inteligentnými a hoci táto rodina nepatrí k najmajetnejším, vždy pomáhajú tým, ktorí sú od nich chudobnejší. Lebo tak je to správne. Malé dievča i jej brat dostávajú lekcie o morálke, slušnosti a dôstojnosti človeka z každej strany, deje sa to však absolútne prirodzeným a nenásilným spôsobom. A ja ako čitateľka som v duchu tlieskala múdrosti predovšetkým otca.

„,Určitě se mýlíš, Atiku.´ ,Jak to?´ ,No protože, jak se zdá, většina lidí věří, že oni mají pravdu a ty se mýlíš...´
,Mají jistě právo si to myslet a mají také právo, aby bylo jejich mínění plně respektováno,´ řekla Atiku, ,ale abych já mohl žít s ostatními lidmi, musím se napřed vyrovnat sám se sebou. Jediná věc, která se neřídí pravidlem většiny, je lidské svědomí.´“

Malé dievča i jej brat dostávajú lekcie o morálke a slušnosti prirodzeným spôsobom – osobným príkladom

Dianie v relatívne malom a pokojnom mestečku rozvíri určitá udalosť. Atikus Finch, otec oboch detí, je právnikom a má na súde obhajovať černocha. Hoci mestečko pôsobí mierumilovne, toto je niečo, čo obyvateľov postaví na nohy. Atikus síce patrí k váženým občanom mesta, no jeho susedia i známi si myslia, že týmto prekročil symbolickú hranicu. Nachádzame sa totiž v štáte Alabama v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia. Černosi sú síce ľudia, no ani zďaleka nie sú belochom rovní.

Veľmi dlho sa čitateľ ani nedozvie, o aký skutok ide a z čoho je mladý černoch obvinený. Čítate preto bez predsudkov. Atikus ani nerozmýšľa, či ho obhajovať má alebo nemá. A práve v tom je iný ako väčšina obyvateľov mesta. Pre neho nie je rozhodujúca farba kože človeka, ale to, či daný skutok vykonal alebo nevykonal. A keďže je o nevinne mladého muža presvedčený, obhajuje ho. Deti si však najmä v škole vypočujú na otcovu adresu mnoho posmeškov a predovšetkým prchká Čipera veľmi často obhajuje česť rodiny päsťami.

„Chtěl jsem, abys poznal, co je to opravdová statečnost, abys neměl představu, že statečnost znamená člověka s puškou v ruce. Statečnost začíná tehdy, kdy víš, že jsi poražen, ještě než se do něčeho dáš, a přesto se do toho dáš a dovedeš to až do konce, ať se děje, co se děje.“

Černosi sú síce ľudia, no ani zďaleka nie sú belochom rovní.

Nezabíjajte vtáčika je krásny príbeh. To sa vôbec nedá inak povedať. Čítate ho jednoducho ako zaujímavý príbeh, morálka z toho netrčí na kilometer, no vy i tak budete vedieť, čo je a čo nie je správne. Láskyplne a s pochopením sa deti učia od svojho otca životnej múdrosti. Samozrejme, popri tom preliezajú ploty, vymýšľajú si hry, nadväzujú priateľstvá, strašia sa susedom, ktorý vôbec nevychádza z domu, občas sa poškriepia – jednoducho žijú život, ako väčšina detí. Hra a škola sú ich doménou.

Harper Leeová ani náhodou neútočí na otroctvo, dvojakosť zákonov a falošnú morálku. To veru nie. Ona vám porozpráva zaujímavý príbeh – a čo si z toho odnesiete vy, je vaša vec. Načúvať múdrym sa však oplatí. Atikus Finch je istým spôsobom ako ona, Harper Leeová, do porozumenia vás nenúti. No vlastným životným príkladom vedie k tomu, čo je správne. Nechcem prezradiť viac, aby som neprezradila priveľa. Ľudská obmedzenosť a nespravodlivosť privádza k plaču tých najnevinnejších – deti. Knihu so silným posolstvom, nesmierne dobre napísanú, ktorá má obohatila, som však i ja dočítala so slzami v očiach. Aj preto si myslím, že by si ju mal prečítať jednoducho každý.

„,Někdy si myslívám, že jsem jako otec docela zklamal, ale jsem pro ně všechno, co mají. Než začne Jem někoho posuzovat, podívá se nejdřív na mně, a já se snažím žít tak, abych nemusel jeho pohledu uhýbat...´“

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Harper Leeová
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: Mladá fronta
  • Počet strán: 279
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2015
  • Žáner: dráma
Čítané 911 krát
Viac z tejto kategórie: « Bludisko Svetlo, ktoré nevidíme »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.