streda, 30 december 2015 07:50

Rozkoše dávnych čias

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Rozkoše dávnych čias od Antona Hykischa nie je vôbec román o tom, čo si pod pojmom rozkoš predstaví takmer každý. Sú to rozkoše skôr v duchovnom zmysle, v stretávaní sa s ľuďmi, v bezprostrednom kontakte, v možnosti objať toho druhého, v sile spolupatričnosti...

Kniha Rozkoše dávnych čias je písaná zaujímavých spôsobom. Čitateľ sa najskôr ocitá v rokoch 1967 a 1968, potom sa vráti do povojnovej minulosti, do rokov 1935 až 1944 a v nasledujúcich kapitolách plynule pokračuje životom spolu s Andrejom Hybešom, hlavným protagonistom. Až do súčasnosti, do roku 2008, kedy bola kniha dopísaná.

V roku 1967 sa Andrej zúčastnil kongresu pokrokových spisovateľov v Indii, v Dillí, a to aj napriek tomu, že nebol komunistom, že nikdy nebol v strane. Dnes je to nepredstaviteľná situácia, najmä pre mladých ľudí. Kedysi sa však obyvatelia komunistického Slovenska do zahraničia len tak ľahko nedostali. Museli mať žiadosť, tá musela byť schválená, k tomu potrebovali cestovné doložky, preverenie v strane, správny kádrový profil a aj tak sa zväčša dostali len do ďalšej komunistickej krajiny. Aj o tomto hovorí Anton Hykisch vo svojom historickom románe. Mapuje udalosti, ktoré hýbali našou malou krajinou a mapuje ich pomocou Andreja, spisovateľa, novinára, ktorý bol najskôr zosobnením protestov, takmer ministrom, neskôr človekom prenasledovaným komunistickou mocou.

Mapuje udalosti, ktoré hýbali našou malou krajinou

„Svedomie ľudí bolo roztrasené ako rôsol. Až ďalšie správy ako keby v ľuďoch zastavili vtieravé chvenie. Veď kto za to všetko môže? Nastala predsa nenormálna doba. Sme bezmocní...“

Po úvodných kapitolách sa pri návrate v čase sa dostaneme do Andrejovho detstva, zoznámime sa s jeho rodičmi, ich odlišnosťami a napokon i neschopnosťou spolu žiť. Jeho rodičia sa rozviedli, v 30-tych rokoch minulého storočia, len si to predstavte! Rodina Hybešovcov mala kontakty s Ferdinandom Coburgom, bulharským cárom. Na Andrejovho uja bol dokonca fiktívne napísaný rozostavaný objekt na Prednej Hore, na Muráni, hoci to Coburgovci si tam stavali zámok. Andrejovmu otcovi a dedovi to rozhodne pri politických čistkách a previerkach nepomohlo. Prežili však. Všetko. I obdobie arizácie, slovenského nacistického štátu, neskôr prevrat, povstanie, oslobodenie. Na taký malý štát sme toho prežili pozoruhodne veľa a najmä roky končiace osmičkou boli pre Slovensko prelomové, kritické a určujúce. Rok 1948 a po ňom i rok 1968 znamenali zlom vo vývoji.

„Bola to revolúcia slov. A tempo sa zrýchľovalo, roztratené guľôčky slov sa stretávali, zlievali do väčšieho prúdu. Noviny, tie čierne, zle vytlačené na mizernom papieri (...), sa stali napínavým čítaním, nosili sa domov, podčiarkovali sa vety a robili z nich výstrižky.“

Prežili však. Všetko.

Do celého života Andreja/Antona zasahovala politika. V tomto autobiografickom románe sa prelínala minulosť s ešte staršou minulosťou. Preto pri čítaní značne pomôže, ak čitateľ či čitateľka poznajú aspoň trochu historické, politické a sociálne reálie nedávnej minulosti Slovenska. A ak aj nie, nevadí to, človek príčinné súvislosti pochopí. Aj preto je to kniha vhodná napríklad pre študentov histórie ale i pre každého, koho zaujímajú naše vlastné dejiny. To, čo nás formovalo a ovplyvňovalo. Keďže je dielo písané románovou formou, nemusíte sa báť zahustenia rokmi, menami, udalosťami. Dozviete sa všetko, avšak vo vstrebateľnej podobe.

Rozkoše dávnych čias sú knihou s trochu pomalším rozbehom. Človek je možno v úvode málinko dezorientovaný, dej však po chvíli naberie ten správny spád. Pre nás, ktorí sme tie obdobia nezažili, je to niečo neskutočné a nepredstaviteľné. Kniha nie je pekná v klasickom zmysle tohto slova. Človek má dojem, že nič dobré sa v tých rokoch neodohrávalo. Je to však výborný historický exkurz do dejín našej republiky. Z tohto pohľadu sa mi kniha veľmi páčila, viem viac, ako som vedela, keď som ju začala čítať. A viem navyše i to, že túto tému budem vyhľadávať aj v budúcnosti, aby som možno jasnejšie pochopila ďalšie súvislosti.

„V tých blažených časoch, keď ešte nebola televízia, ľudia v Bratislave trávili večery pri kartách, v kaviarňach, vo viechach, na korze alebo ,špacírkou´ po rozkopaných uliciach. Na prechádzkach sa často obzerali. Jedna z rozkoší dávnych čias. Obzerať sa bolo účelné.“

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Anton Hykisch
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Matica slovenská
  • Počet strán: 463
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2009
  • Žáner: dráma
Čítané 754 krát
Viac z tejto kategórie: « Pekárova dcéra Keď slzy liečia »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.