Chyba
  • JUser: :_load: Nemôžem načítať užívateľa s ID: 581
  • Go to Perfect Ajax Popup Contact Form configuration panel and correct your site errors.

nedeľa, 09 jún 2013 09:29

Majster šarkanov

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(10 hlasov)

Tieň minulosti sa vznáša zákerne ako šarkan na oblohe. Svojím ostrým lankom sa vrýva do živých dlaní, do bijúceho srdca a zanecháva bolestivú jazvu. Amir má príležitosť chytiť posledného šarkana, konečne vyhrať nad svojou zbabelosťou a napraviť hriechy, ktoré spáchal ešte ako dieťa.

Nikdy som si nemyslela, že sa v mojom malom pohodlnom svete nájde miesto pre hlboké a vážne myšlienky o južnej Ázii. Ale zrazu som sa dostala do krajiny plnej drsného piesku, suchých polí, do krajiny chudoby a prísnych pravidiel. Bola som v Afganistane a vyrastala som s Amirom a Hasanom.

„Existuje spôsob, ako sa stať zasa dobrým. Pozrel som sa zase na šarkany. Myslel som na Hasana. Myslel som na Babu, Aliho a Kábul. Spomenul som si, ako som žil, kým neprišla zima 1975 a všetko zmenila. Urobila zo mňa to, čím som dnes.“

Amir, panské dieťa z bohatej, spoločensky významnej rodiny celé detstvo zápasí o otcovu priazeň, žiarlivo si stráži jeho náklonnosť a usiluje o každé milé slovo od svojho milovaného Babu. V hĺbke svojej detskej duše cíti, že vďaka svojej krehkosti a obyčajnosti je pre odvážneho a „veľkého“ Afganca, akým je jeho otec, iba sklamaním. Malý hazarský chlapec Hasan, syn sluhu Aliho, a tiež osobný sluha malého Amira, by svojmu najlepšiemu priateľovi zniesol aj všetky hviezdy z afgánskeho neba, pochytal by všetky šarkany a priniesol by ich zbožňovanému Amirovi k nohám.

Nerozlučná dvojica, bratské priateľstvo, no predsa s tieňom žiarlivosti a zbabelosti. Hasan s hazarskou tvárou bábiky, šikmými očami a zajačím pyskom je symbolom obetavej vernosti, vrodenej podradenosti a nezištnej lásky. A práve túto lásku v jeden večer po zimných pretekoch v púšťaní šarkanov Amir tak kruto zradí.

Historické a politické pozadie príbehu vás donúti rozmýšľať nad tým, čo sa vlastne v osemdesiatych rokoch v Afganistane dialo. Amir a jeho otec sa rozhodli zo svojej domoviny ujsť a šťastie hľadať za veľkou mlákou. Po emigrácii sa kedysi bohatí Afganci dostali na úplne dno a museli začať odznova. Život išiel ďalej, na Afganistan a Hasana zostali len spomienky, Amir začal študovať, otec pracovať na benzínovej pumpe a navonok sa mohlo zdať, že všetko bude znovu dobré.

„Zaparkoval som pri starom majáku a čakal na východ slnka, sedel som v aute a pozoroval hmlu valiacu sa od mora. V Afganistane som videl oceán iba v kine, keď som sedel v tme vedľa Hasana. Vždy som uvažoval o tom, či je to pravda, keď som čítal, že more vonia ako soľ. Hovorieval som Hasanovi, že jedného dňa sa budeme spolu prechádzať po pláži posiatej morskými chaluhami, s nohami zabárajúcimi sa do piesku, pozorovať vodu, čo bude omývať naše prsty. Keď som prvý raz uzrel Pacifik, takmer som sa rozplakal.“

Aj v americkom mestečku som cítila vôňu a rytmus krásnej afganskej svadby. Pred očami sa mi mihotali červené šaty so zlatým lemom, zelené smokingy, dlane pokreslené henou a dve mladé zamilované duše pod závojom tradícií. Amirov život sa zmenil, no stále ho k zemi tlačila váha minulosti. Týmto panským deckom som v úvode knihy pohŕdala, preklínala jeho meno i zbabelý charakter. Život mu v Amerike vrhal pod nohy polená, jeho otec umieral a ja som si stále hovorila, to máš za to! Za to všetko! No ako dospieval, každým slovom, ktoré povedal, či krokom, ktorý urobil, sa mi dostával hlbšie a hlbšie pod kožu a začala som veriť, že ešte existuje cesta ako napraviť všetky jeho kruté hriechy. Dúfala som, že tú cestu nájde.

Keď prišiel čas, aby sa Amir postavil svojej minulosti, vrátil sa domov a konečne urobil správnu vec, v mojich očiach už dávno bol hrdinom a ja som verila, že konečne nájde svoje afganské srdce a dá zmysel svojmu životu.

Posledné dni som si uvedomoval, že som klesol na dno rieky a mal som strach, že ma prúd odplaví od toho, čo na mňa čaká a čo mám urobiť. Od Hasana. Od minulosti, čo si na mňa počkala. A najmä, že stratím poslednú šancu splatiť dlh."

Kniha so mnou bola stále. Záložky zo zelených listov, mhd lístkov, toaletného papiera a účtov takmer na každej tretej strane mi pomáhali nájsť krásne slová, citáty a myšlienky Khaleda Hosseiniho, kedykoľvek som ich potrebovala znovu cítiť. Spočiatku budete tápať v perzskom jazyku, ktorý autor v značnej miere využíva, no v druhej polovici knihy už budete vo fársí ostrieľaný začiatočník a afganskej reči budete rozumieť. V príbehu som objavila dnes už výnimočnú črtu, a to, že ho nemôžete pustiť z rúk. Koniec každej pasáže, koniec každej kapitoly priniesol zvrat alebo informáciu, ktorá vás donútila strhnúť sa v noci zo spánku, otvoriť knihu a čítať ďalej.

Prostredníctvom Amira a Hasana sa dozviete veľa o skutočnej povahe Afgancov, o ich hrdosti a čestnosti, a zároveň nazriete aj do prostredia utláčanej hazarskej menšiny, do talibanskej krutosti a do trosiek, kedysi krásneho a sviežeho Kábulu.

Príbeh o detskom svete, ktorý bol poznačený spoločenskými rozdielmi, príbeh o krutých následkoch vojny a príbeh o hľadaní vlastnej hrdosti. Khaled Hosseini dal do svojej knihy dušu a stal sa tak nielen Majstrom šarkanov, ale aj majstrom afganského slova, ktoré ešte dlho bude znieť v mojom srdci. Tašakor Khaled aga, tašakor za tento príbeh.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Khaled Hosseini
  • Národnosť: americko-afganská
  • Knihu vydalo: Ikar
  • Počet strán: 335
  • Dátum vydania: utorok, 01 január 2008
  • Žáner: dráma
  • Poznámka: Predaných viac ako 12 miliónov kópií.
Čítané 3090 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.