štvrtok, 19 november 2015 15:44

Čas odísť

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)

V divočine by mláďa bez matky neprežilo. V divočine je úlohou matky naučiť svojho potomka všetko potrebné, kým sa samo nestane matkou. V divočine napokon obe, matka i dcéra, zostávajú spolu, pokiaľ jedna z nich nezomrie...

Jenna Metcalfová sa už bezmála desať rokov snaží vyrovnať s náhlym a nevysvetliteľným zmiznutím matky. Alice totiž ušla z nemocnice potom, ako sa na pozemku ich útulku pre slony stala tragická nehoda – slonica udupala ošetrovateľku a sama Alice skončila v bezvedomí. Jenna nevie či matka ešte žije, netuší, prečo sa jej neozve, z akého dôvodu opustila svoju dcéru – sotva trojročné dieťa. Otázky okolo matkinho odchodu ostávajú nezodpovedané, polícia ju ako nenahlásenú nezvestnú osobu nikdy nehľadala. Jenna žije len so starou mamou, ktorá sa akýmkoľvek snahám o rozhovor o mame vyhýba ako čert svätej vode. Na otca sa tiež nemôže obrátiť, keďže po nehode, kedy prišla o matku, sa otec nervovo zrútil a doteraz spočíva v katatonickom stave – nevie rozlíšiť realitu od preludov. Útechou sa Jenne stávajú matkine denníky. Alice totiž bola vedecká pracovníčka a roky strávila v Botswane, kde pozorovala správanie sa slonov, matriarchálnych samíc a ich prekonávanie žiaľu.

Neprítomnosť matky ju psychicky poznačí.

Jennu neprítomnosť matky psychicky poznačí, nie je schopná nadviazať vzťahy, právom sa obáva toho, že len čo sa s niekým zblíži, ten ju aj tak raz opustí. Do pátrania po matke zapojí Serenitu, okultistku s pochybnou povesťou a minulosťou a skrachovaného detektíva, ktorý pred rokmi vyšetroval nehodu v ich sloňom útulku, no teraz je jeho najlepším kamarátom Jack Daniel´s.

„Jenna sa zamyslí. ,Máme učiteľa matiky, volá sa Allen. Tvrdí, že ak ste bod, všetko, čo vidíte, je bod. Ak ste priamka, všetko, čo vidíte, je priamka a bod. Ak ste trojrozmerná, vidíte tri rozmery, priamky a body. Len preto, že nevidíme aj štvrtý rozmer, nemôžeme tvrdiť, že neexistuje. Znamená to len, že sme sa k nemu ešte neprepracovali.´“

Čas odísť je príznačným názvom tohto dramatického románu. Skutočne ide o to, nechať niekoho, niečo, o kom/o čom vieme, že sa už nevráti odísť a preto nemá viac zmysel držať ho/to pri sebe. Ide o správny čas pohnúť sa ďalej. Existujú rôzne spôsoby, ako spracovať žiaľ. Či už ho v sebe roky živíte, alebo zatláčate do úzadia, nevšímate si ho – nič nepomôže, kým sa s ním nakoniec nenaučíte žiť.

Čas odísť nie je knihou pre každého.

Čas odísť nie je knihou pre každého. Ak čakáte krváky, rozdupané telá, vytečený obsah lebky, strhujúci triler o hľadaní matky nedospelou dcérou, rukojemnícke drámy, pytliactvo, obchodovanie so slonovinou – bude to márne čakanie. Román neobsahuje ani nervydrásajúce scény, prudké zvraty, ktoré vás nútia čítať ďalej... ale napriek tomu ste nútení čítať ďalej. Úspech nezaznamená ani u čitateľov pripravených, že všetko bude presne nalinajkované, očakávajúcich záver, ktorý si predurčili už pri prvých kapitolách – ani pre kombináciu poetických opisov, nádherne spracovaných rozprávaní o slonoch, troške okultizmu – to u niektorých nebude fungovať. Pýtate sa, pre koho je teda kniha určená? Jednoducho pre vyzretého čitateľa, ktorý príbeh dokáže poňať z viacerých strán a nezaujíma sa len o to ploché a beztvaré.

Ja síce nie som milovníčkou prírody ani vášnivou ochrankyňou zvierat, ale musím priznať, že opisy slonov, ich života, zvykov, matriarchálne postavenie sloníc, materinský inštinkt, pri spracovaní ktorých autorka vychádzala z podrobných štúdií, mi tak učarovali, že keby som mala viac odvahy a nebála sa, že na mňa zaútočí lev v idúcom aute, hneď by som sa dala nahovoriť na safari.

„Biologicky pre slony nie je výhodné zotrvávať v žiali. V divočine je skôr vyslovene nebezpečné apaticky pri niekom postávať a odmietať potravu. Dívala som sa na samicu a nemohla si navrávať, že som svedkom podmieneného správania. Celkom jasne išlo o bolesť, nepoškvrnenú a prostú.“

Čitateľ sa môže cítiť oklamaný...

Na druhej strane rozumiem, že sa nájdu čitatelia, ktorých tieto záležitosti nebudú baviť a chceli by dej zredukovať o minimálne dvesto strán opisov, že sa nájdu aj takí, čo nemajú radi striedanie sa osôb pri rozprávaní príbehov alebo presahy do minulosti. Preto si toto všetko treba uvedomiť skôr, ako Čas odísť otvoríte.

Pre mňa bol tento román jednoznačne prekvapením, aj napriek rôznym záverom, kombináciám, rodiacim sa mi počas čítania v hlave. Podľa anotácie som vôbec nepredpokladala, že príbeh môže natoľko vybočiť z očakávanej línie, že sa autorka priam neľútostne dokáže pohrať s čitateľom, až ten neverí, že sa kniha skončila tak, ako sa skončila. Chápem, že sa čitateľ môže cítiť oklamaný, lebo sa dej nevyvinul tak, ako chcel, tak ako očakával. Ale práve tento fakt svedčí o kvalite Jodi Picoultovej. Zamotať hlavy čitateľom spôsobom, aby ešte dlho premýšľali, spájali, rozoberali, čo sa vlastne udialo.

Z toho jednoznačne vyplýva ponaučenie, že nezáleží na tom, ako sa snažíme, nezáleží na tom, ako veľmi niečo chceme. Niektoré udalosti jednoducho šťastný koniec mať nemôžu. A v neposlednom rade vás môže dojímať zistenie, že skutočná láska matky naozaj nepozná hraníc – presne tak, ako to uvádza prebal knihy.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Jodi Picoultová
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: IKAR
  • Počet strán: 440
  • Dátum vydania: utorok, 11 august 2015
  • Žáner: dráma
Čítané 1255 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.