utorok, 21 máj 2013 19:53

V Írsku prší inak

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(6 hlasov)

Pocítili ste niekedy túžbu zbaliť sa, nechať všetko tak ako je, zabudnúť na staré krivdy a odísť do krajiny, ktorá je na kilometre vzdialená od tej našej? Ak kývate hlavou a máte pocit, že predošlé slová vám priam hovorili z duše, dajte si pozor! Môžete sa dostať z dažďa rovno pod odkvap!

Láska, ach tá láska. Niekedy kvôli nej robíme úplné šialenstvá. Napríklad také, že dáme výpoveď v práci, rozlúčime sa s kamarátmi a odídeme tam, kde nám stretnutia s objektom našej túžby nebudú vypaľovať žeravé kruhy do srdca. Števa Opremčáková tak urobila tiež. Keď sa jej vzťah s Pánom Úžasným rozsypal na márne kúsky, odišla zabúdať do Írska. A v autobiografickom románe nám rozpráva o tom, či to bolo dobré rozhodnutie.

V Írsku spoznáva nových ľudí a je nútená pobiť sa s realitou, ktorú jej život ponúka. Začína pracovať u hysterickej Fiony, osamelej matky troch detí, ktorá jej dáva viac ako zabrať. Okrem stráženia detí musí drhnúť koberce, upratovať celý dom a poslúchať nezmyselné rozkazy svojej novej živiteľky. Riadi sa heslom „Môj život, moje prachy“, a preto len zatína zuby, odhodlaná zniesť čo najviac.

„S Fionou sme upiekli morku s niekoľkými druhmi plnky a prestreli sme po prvý raz stôl v jedálni. „Nie, nie, nie! Servítky sa dávajú na tanier a nie vedľa neho. Vy v tom Československu nejedávate pri stole, alebo čo?“ škriekala a ja, tak ako som sa to už dávnejšie naučila, som len dookola opakovala: „Sorry, madam.“

Niekedy je dobré nemať od knihy žiadne očakávania. Pretože len vtedy si naplno vychutnáte to prekvapenie, keď zistíte, že ste príbehu trochu krivdili. Po niekoľkých stranách som si rýchlo uvedomila, že V Írsku prší inak sa mi nadlho zapíše nielen do pamäti, ale aj do srdca. Autorka sa mi svojím autentickým rozprávaním čoraz viac zarývala do duše a ja som jej nesmierne držala palce, aby sa tento tragikomický príbeh plný emócií skončil happy endom.

Prekážky, ktoré jej Írsko kládlo pod nohy, sa na malú chvíľu stali aj mojimi starosťami. Krátke návraty domov, neistá budúcnosť, citová otupenosť, nepríjemné írske počasie, vrtochy jej bláznivých zamestnávateľov, odchod od večne kričiacej Fiony, opatrovanie zábudlivej babičky, neskôr staručkého Jamesa a ešte neskôr milého a skromného deduška Josieho, ktorého si tak ako Števka zamilujete aj vy.

„Josie už dávno rezignoval na svoje úsilie zúčastňovať sa na akomkoľvek rozhodovaní. Fungoval tak celý jeho život a nemal v úmysle niečo na tom meniť. Vedenie som teda prevzala ja. Nikto z rodiny sa nestaral o to, čo Josie jedol, alebo či vôbec jedol. Jeho deti sa nezaujímali o seba navzájom a o neho už vôbec nie.“

Kniha, ktorá v sebe nenesie emóciu, pre mňa knihou ani nie je. Neviem, ako to autorka urobila, no všetko, čo prežívala ona, sa prenieslo aj na mňa. Ak jej bola zima, cítila som zimomriavky aj ja. Keď sa radovala, tešila som sa tiež, a takisto to bolo s hnevom, ľútosťou či pocitom samoty. Na konci príbehu mi začali vlhnúť oči a verím, že spomedzi všetkých ľudí, ktorým sa táto kniha dostala do rúk, som nebola jediná.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Števa Opremčáková
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Hladohlas
  • Počet strán: 124
  • Dátum vydania: sobota, 01 január 2011
  • Žáner: pre ženy
Čítané 1907 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.