streda, 05 august 2015 08:12

Foster

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Kto vlastne ste, ak síce máte meno, ale nik vás ním neoslovuje? Pre všetkých ste jednoducho dievča, dievčatko, hej ty, malá.

Na svet sa dívame očami bezmenného dievčatka. Keď sa v prvom odseku dozvieme, že jej otec prehral v stávke rysavú jalovicu, okamžite to v nás evokuje úsmevnú spomienku na inú rysavú jalovicu. Tú našu, slovenskú. Pripomenutie slovenskej klasiky vo mne prebudilo zvedavosť, hoci toto autorka, samozrejme, tušiť nemohla. Niekedy nás však k zaujímavej knihe privedú nečakané chodníčky...

Niekedy nás k zaujímavej knihe privedú nečakané chodníčky...

Dievča z jedného gazdovstva či farmárskeho dvora prichádza na iný. Presnejšie povedané, privezú ju. Do auta ju naloží a na cudzom dvore vyloží otec. Dievča to berie ako výlet a je celkom zvedavé, čo ju na ňom čaká. Vyzerá to tak, že ju otec priváža k vzdialenejšej rodine, pretože jej mama čoskoro porodí nového súrodenca. Už niekoľkého v poradí, čo nikoho v chudobnej rodine neteší. Nevieme to ale s istotou. A rovnako nevieme, prečo ku Kinsellovcom priváža otec práve toto dievča a nie niektorú jej sestru či brata, aký je medzi nimi vzťah, ani to, na aký dlhý čas dievčatko pri, pre ňu neznámom, manželskom páre ostane. Nevieme vlastne vôbec nič...

„Prajem si, aby ma tu ocko nechal, no zároveň chcem, aby ma zobral domov, kde to poznám. Tu nemôžem byť taká, aká vždy som, ani sa nemôžem zmeniť a byť taká, aká by som byť mohla.“

Kniha s názvom Foster od Claire Keeganovej pôsobí od samého začiatku zvláštne. Smutne. Vari sa toho dievčatka rodičia zbavili? Je ich doma priveľa, tak jeden hladný krk jednoducho odsunuli niekam, kde hladný nebude? A prečo ju nik neoslovuje menom? Ak človek nemá meno, akoby nemal dušu, akoby ani nebol.

Prečo ju nik neoslovuje menom?

Dievčatko nevedomky získava novú rodinu. Bezdetní manželia, ku ktorým ju otec priviezol, jej dajú všetko, čo dovtedy nepoznala. Najmä svoj záujem a pozornosť, pretože tu nejde o hmotné statky, ale o niečo úplne iné. Oni v nej, rovnako ako ona v nich, nájdu slnečný dôvod na naplnený život. Na povrch vypláva aj niečo, čo dievča predtým netušilo a naznačené sú mnohé hlboké tajomstvá, ktoré ale ostanú iba v rovine podozrenia.

„,Tajomstvá sú tam,´ vysvetľuje, kde sa ľudia majú za čo hanbiť, a to sa my určite nemusíme.
,Dobre.´ Dýcham zhlboka, aby som sa nerozplakala.“

Nič dobré a pekné však netrvá večne. Dni naplnené prácou, ktorá však dáva dieťaťu dôležitosť a pocit, že ju ktosi potrebuje, pretože pomáha tak, ako len môže, odrazu skončia. Vedeli Kinsellovci, že to bude len dočasu a napriek tomu si k malej vybudovali silný vzťah? Niečo iné je vedieť, niečo iné je dúfať v čosi...

Po prečítaní knižky vám v duši ostane smútok.

Drobná útla knižka je plná ilustrácii, čo spôsobovalo dojem, akoby som v rukách mala knihu určenú detskému čitateľovi. Svojou vnútornou vážnosťou však určite nie je určená pre deti. Navyše po jej prečítaní vám v duši ostane smútok. Veľký vzdych, ktorý sa ani nedá vypustiť z úst. Bez pátosu a zbytočných slov sa dotkne vášho vnútra. Obzvlášť podľa mňa tých, ktorí sú sami rodičmi a nie vždy majú na svoje deti čas. Nie je to o tom, že by ich neľúbili, že by sa im nechceli venovať. No nie vždy sa všetko podarí tak, ako to človek chce. No myslím, že ak máte dieťa a prečítate si knihu Foster, vezmete svoju dcéru či syna do náručia a silno ich k sebe priviniete. Bez slov, len tak.

„,Neviem, čo povedať.´
,Nemusíš nič hovoriť,´ povie mi. ,Zapamätaj si to ako niečo, čo nikdy nemusíš robiť. Toľkí tak veľa stratili len preto, že prepásli perfektnú príležitosť nič nepovedať.´“

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Claire Keeganová
  • Národnosť: írska
  • Knihu vydalo: Artforum
  • Počet strán: 72
  • Dátum vydania: utorok, 01 január 2013
  • Žáner: dráma
Čítané 923 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Napíšte komentár