piatok, 29 máj 2015 09:22

Láska dobrej ženy

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Keď niekto získa Nobelovu cenu za literatúru, už od neho budú navždy čitatelia očakávať veľké veci. Čo však sú tie veľké veci? Nie sú to nakoniec tie najbežnejšie maličkosti podané tak, že prekvapia, potešia, privedú k zamysleniu?

Aj taká je tvorba kanadskej autorky Alice Munroovej. V roku 2013 jej Švédska akadémia udelila Nobelovu cenu za literatúru. Teda za súbor diel, v ktorých dominuje poviedková tvorba. Z poviedok je vytvorená aj knižka, ktorá bola do slovenčiny preložená v roku 2015 Láska dobrej ženy.

V prvej poviedke, podľa ktorej nesie názov celá kniha, sa stretávame s partiou chalanov vo veku od 9 do 12 rokov. Traja z kamarátov však jedného chladného dňa, keď sa ani nie napriek tomu, ale práve preto rozhodnú okúpať v rieke, nájdu nečakaný objav. Mŕtvolu známeho muža z mestečka, v ktorom všetci žijú. Je to však iba prvý z príbehov, ktorý sa v prvej poviedke odkryje. Zisťujeme, že sme v čudáckom meste a človek netuší, kam to všetko vyústi. Kam a prečo... Človek totiž občas koná neuvážene a nepremyslene. Povie alebo urobí veci, ktoré následne ľutuje. No nie vždy je možné predvídať to, čo nás čaká.

Nie vždy je možné predvídať to, čo nás čaká.

„,Logicky si viem predstaviť, že človek sa zabije, aby sa nestal takým, ako sú jeho rodičia,´ povedal Brian. ,Len nedokážem uveriť, že by to niekto naozaj spravil.´“

Alice Munroová píše láskavým štýlom a priam plasticky. Scény, ktoré opisuje, sa vám priamo vynárajú pred očami. Udalosti a fakty prezrádza len tak, akoby mimochodom. Treba byť bdelým čitateľom, aby človek neprešvihol to, čo dostáva. Spája zdanlivo nesúvisiace príbehy, a to skutočne zvláštnym spôsobom. Predovšetkým prvá poviedka je týmto charakteristická, myslela som si, že už čítam minimálne druhú alebo tretiu a ono to bolo stále všetko v prvej, pretože príbehov v nej rozrozprávala niekoľko. Pracuje s tajomstvom, ktoré ostáva pochované. Tak to predsa má byť, inak nemôžeme hovoriť o tajomstve.

Pracuje s tajomstvom, ktoré ostáva pochované.

„Vďaka mlčaniu, vďaka jej spolupráci na mlčaní, čo všetko dobré môže ešte rozkvitnúť! Pre iných aj pre ňu. Väčšina ľudí to dávno vie. Je to prosté, a jej to trvalo tak dlho, kým to pochopila. Takto sa svet udržiava v obývateľnom stave.“

V knihe Láska dobrej ženy sú dominantné medziľudské vzťahy. Vzťahy medzi manželmi, rodičmi a deťmi, medzi susedmi, kamarátmi. Teda tie najbežnejšie. Na každý sa díva inou optikou a zároveň tak akosi rovnako. Autorka sa však zaoberá najmä tak trochu čudnými vzťahmi v rámci tých normálnych, až si človek kladie otázku, či by sa niečo také mohlo prihodiť aj v bežnom, reálnom živote.

„Všimla si, že na telefóne je poskladaná deka. Spýtala sa: ,Nevieš vypnúť telefón?´
Rosemary odvetila: ,Nechcem ho vypnúť. Chcem ho počuť zvoniť a nezdvihnúť ho. Aby som ho mohla ignorovať.´“

Všetko sa u nej deje tak akosi prirodzene a samozrejme.

Navyše, čo bolo zaujímavé, sú ďalšie knihy, ktoré sú súčasťou tohto románu, čítanie a najmä čitateľky. Jej ženské hrdinky čítajú, a hoci im to nik nezazlieva, tak akosi v pozadí je predsa len tušenie, že to celkom bežné nie je. Nie v spoločnosti, v ktorej žijú. Ani z vážnych vecí, ako je smrť alebo nevera nerobí Alice Munroová drámu. Všetko sa u nej deje tak akosi prirodzene a samozrejme. Nielen v tejto, ale aj v ďalších jej knihách.

Aj keď štýl písania, aký má táto kanadská autorka, patrí k tým, ktoré preferujem, k niečomu sa musím priznať: občas ma trochu nudila. Stávalo sa mi, že som sa musela vrátiť o riadok či odsek vyššie, aby som vedela, kde vlastne som. Jej tvorbu preto odporúčam najmä trpezlivým čitateľom, ktorí majú čas knihu si vychutnať. Tým, ktorí sa s ňou nebudú ponáhľať. Inak sa môže stať, že vám niečo podstatné celkom jednoducho ujde.

Čítané 1311 krát
Viac z tejto kategórie: « Tajomstvo bábik Prázdne miesto »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.