sobota, 16 máj 2015 20:13

Zlodejka kníh

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Vojna je strašná vec. Každý v nej o niečo bojuje, ale víťazom nie je nik. Sú len zničené krajiny, mestá, ulice a domy. Zlomení, utrápení ľudia s jedinou túžbou – prežiť. Mnohým dokonca tento cieľ chýba. Rôzne pohľady na vojnu spája spoločný menovateľ – subjektívne zachytenie udalostí. Jedno také stvárnenie prináša Zlodejka kníh.

Rozvinie sa pred nami dojemný príbeh dievčatka, ktoré je v záujme jeho prežitia zverené do opatery manželov. Prísnej, tvrdej matky so slovníkom kočiša, pripravenej kedykoľvek potrestať výpraskom a obetavého otca s mäkkým srdcom hrajúceho na akordeóne, ktorý mu kedysi zachránil život. Zažívame Nemecko tesne pred a počas druhej svetovej vojny. Dievča sa pomaly učí čítať, pričom jej nevýslovnú radosť spôsobujú krádeže kníh. Či ide naozaj o krádeže, necháva autor i ja na každého čitateľa. Spoznávame jej spolužiakov i kamarátov, uvedomujeme si situáciu, v ktorej sa ocitla nemecká spoločnosť. Život rodiny naruší príchod a následné ukrývanie židovského mladíka. Udalosti sa dávajú do pohybu, vojna prechádza jednotlivými etapami a ovplyvňuje život každého človeka. Až pod vplyvom nebezpečenstva a vypätých udalostí sa začínajú ukazovať charaktery jednotlivých postáv.

Vojna v príbehu nie je pozadím, práve naopak.

„Ľúbila ocka, Hansa Hubermanna, ba napriek hrešeniu, šomraniu a nadávkam aj adoptívnu matku. Ľúbila aj neznášala najlepšieho kamaráta Rudyho Steinera, čo bolo úplne normálne. A veľmi sa tešila z toho, že hoci v škole zlyhala, čítanie a písanie jej ide čoraz lepšie a čoskoro bude takmer slušné. To všetko vyústilo do aspoň akej-takej spokojnosti a čoskoro sa na tom dali vybudovať začiatočné stupienky k pojmu Byť šťastná.“

Množstvo kníh rozpráva príbehy, ktoré sa udiali počas vojny alebo s ňou viac, či menej súvisia. Bolo by chybou napísať, že príbeh Zlodejky kníh sa odvíja na pozadí udalostí druhej svetovej vojny, pretože vojna v príbehu nie je pozadím, práve naopak. Vojna sa v tom období stala takou súčasťou života ľudí, že ju vnímame skôr ako jednu z postáv alebo ako nejaký všeurčujúci (determinujúci) element. Rovnako netradične tak vyznieva všadeprítomná smrť. Tá je od počiatku spätá so všetkým živým, ibaže v čase vojny si jej prítomnosť uvedomujeme oveľa bytostnejšie. Obzvlášť v tejto knihe.

„Je naozaj zbabelec, ako ho brutálne obvinil syn? V prvej svetovej vojne sa aj sám pokladal za zbabelca. Vďaka tomu prežil. Ale je zbabelé priznať vlastný strach? Je zbabelý, kto sa teší, že žije?“

Smrť nezahmlieva, neprifarbuje...

Smrť je dokonca rozprávačom, čo sa dozvedáme už na začiatku. V spojitosti so smrťou prekvapí čitateľa mužský rod, v ktorom o sebe hovorí. Podobne prekvapujúco pôsobí správanie sa smrti. Napriek tomu, že na smrť reagujeme väčšinou negatívne, naše vnímanie sa pod vplyvom okolností začína minimálne korigovať. Hovorí s nami na rovinu, nezahmlieva, neprifarbuje, je maximálne úprimná, a to tak k postavám, k sebe i k nám, čitateľom. Dokonca si začneme uvedomovať, že smrť je vlastne pozitívny hrdina. Za nič nemôže, smrť si len plní svoju povinnosť. Vyskytnú sa pasáže, v ktorých nám jej/ho príde ľúto, napr. keď sa posťažuje, že sa dostala do služieb Hitlera.

Osobne ma kniha zaujala netradičným štýlom, akým bola napísaná. Vonkajšie kompozičné riešenie uľahčuje orientáciu, dokonca pôsobí dojmom, akoby autor pri jej písaní nechcel na nič podstatné zabudnúť. Aj tie najobyčajnejšie okamihy sú podávané so zvláštnou naliehavosťou, príznačnou pre obdobia vojny, resp. ohrozenia človeka. Pri čítaní si opakovane uvedomujeme, že čierno–biele rozdeľovanie ľudí na dobrých a zlých je vlastne celé nezmyselné, že vytváranie si názorov na základe prvých dojmom nemusí byť tým najsprávnejším. Často som sa zasmiala, častejšie sa ma však zmocňovala ľútosť, až smútok. Napokon dospejete k záveru, v knihách podobného zamerania častému, že dôvodom na život je život sám.

Dôvodom na život je život sám.

„Záhady ma nudia. Iba čo mi pridávajú robotu. Viem, čo sa stane, a tak sa to dozviete aj vy. Hnevajú, mätú, zaujímajú a udivujú ma kľučky a zákruty, čo nás tam dovedú.
Na toľko vecí treba myslieť.
Na tento príbeh.“

Zlodejka kníh je kniha, ktorá nemá problém zaujať, je napísaná sviežim štýlom s množstvom krásnych slov a viet. Dotýka sa stále aktuálnej témy a podáva ju z iného uhla pohľadu. Na popularite jej iste pridala aj filmová adaptácia, ktorá vraj tiež stojí za to. Keďže patrím k tým, ktorí najskôr čítajú, a až následne konfrontujú svoj zážitok s filmovým spracovaním, neprekvapí vás, že sa už teším na to, keď si pustím DVD. Ak vo mne zostane podobná stopa ako po knihe, zabitý čas to určite nebude.

zlodejka.jpg

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Markus Zusak
  • Národnosť: austrálska
  • Knihu vydalo: Ikar
  • Počet strán: 480
  • Dátum vydania: piatok, 01 január 2010
  • Žáner: dráma
  • Poznámka: Zlodejka kníh vyšla v dvoch vydaniach, v roku 2010 a v roku 2014.
Čítané 1072 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Tanec pre Luciu Frey Tajomstvo bábik »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.