štvrtok, 25 apríl 2013 19:00

Piata loď

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(13 hlasov)

Niektoré zvyky – občas im nadávame do konvencií – sa na škodu všetkých strán (ne)šikovne obchádzajú. Pretože sme slabí. Takto predostretý svet Moniky Kompaníkovej uvrhne hlavnú hrdinku Jarku do prostredia, v ktorom matky nechcú byť matkami, babky zase babkami a prežijú len najsamostatnejší. Lenže osamostatniť sa v tomto prípade znamená zostať sám.

Jarka má dvanásť. S Luciou – mamou, čo jej zakázala volať ju mama – má spoločné iba bydlisko, ktoré sa však mení tak rýchlo ako ročné obdobia. Babka Irena, ktorá sa necíti byť babkou, totiž obe vyhodila z domu krátko po Jarkinom narodení. Lucia sa nevie preniesť cez fakt, že sa ako šestnásťročná mama musí prispôsobiť dieťaťu a vlastné detstvo musí ísť bokom, preto sa k svojej dcére správa chladne a bez citu. Jarka sa ale snaží jej počínanie pochopiť a milovať ju takú, aká je.

„Bola som sama, keď som o štyri či päť rokov stála nad mŕtvym kocúrom pred bránkou mojej záhrady. Bez kamarátov, v ktorých by sa odrážala moja vlastná neistota, bez viery v anjeličkov strážničkov, bez skutočného smútku za mačaťom, ktoré sa nikdy nechcelo dať pohladkať. Obávajúca sa vlastnej zvedavosti.“

Zo všetkého kričí prázdnota – prázdna chladnička a škvŕkajúci žalúdok, pustá detská izba po vyhádzaní všetkých hračiek, osamelé hodiny na schodisku strávené čakaním, kedy Lucia odomkne vchodové dvere, neprítomnosť otca. No Jarka sa naučí vyťažiť zo všetkého, čo ju postretne, preto keď Lucia nečakane zdedí chatku so záhradou, prvýkrát sa do samoty utieka dobrovoľne. Dej románu však zamotajú opustené dvojčatá v kočíku, o ktoré sa Jarka rozhodne potajme starať. Čiastočne sa v nej zobudí materinský inštinkt, čiastočne pocíti potrebu kompenzácie a chce deťom dopriať všetko, čo jej bolo v detstve odmietnuté. S chlapcom zo sídliska tak zrealizujú vlastnú predstavu správnej rodiny netušiac, ako veľmi hazardujú so životmi dvojčiat.

Motív dieťaťa z neúplnej rodiny nie je ničím nový, no práve to dovolilo autorke sústrediť sa na jednotlivé detaily, odkryť ako vznikalo naoko nepochopiteľné konanie Jarky, a to hĺbkovým pohľadom do vnútra plného samoty, strachu a bolesti. A práve tieto detaily sú najpozoruhodnejšou časťou celého románu. Vďaka úžasnej mozaike pozorovania okolia, ktorú dopĺňa dokonalý opis Jarkiných pocitov, sa nemáte problém už po pár riadkoch úplne preniesť do záhrady a spolu s Jarkou vykopať kocúrovi hrob alebo sa nechať kúpiť za chlieb s nátierkou.

Ďalším brilantným ťahom autorky bolo, že spočiatku Jarkino meno nie je známe, a preto si môžeme do vzorca doplniť našu susedu, kamarátku alebo i seba. Správanie a myslenie hrdinky je kvôli všetkému, čím si prešla, posunuté na oveľa vyššiu úroveň ako u rovesníkov a hoci je kniha o deťoch, nie je pre deti.

Ak si myslíte, že slovenská literatúra produkuje iba brak za brakom, prečítajte si túto knihu a presvedčte sa o opaku! Úžasne zvládnutý opis, ponor do psychiky, napínavý dej, krásne ilustrácie knihy, ale aj postrehy o fungovaní dnešného sveta – to ponúka Piata loď. Je určená všetkým s dobrým vkusom a zmyslom pre detail.

Román je tichým i nahlas kričiacim protestom proti neuváženému konaniu a ignorancii „nového poriadku sveta“. Je úplne jedno, či v tom máte prsty, alebo ste len obeťou. Zničí všetkých.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Monika Kompaníková
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Koloman Kertész Bagala
  • Počet strán: 288
  • Dátum vydania: piatok, 01 január 2010
  • Žáner: dráma
  • Poznámka: Víťazná kniha ceny Anasoft Litera 2011.
Čítané 2050 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.