Vytlačiť túto stránku
nedeľa, 28 december 2014 12:05

Veľká vlna

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Vzťahy v rodine sú náročnou záležitosťou. Je slušné s každým vychádzať a tolerovať sa navzájom alebo sa o to aspoň snažiť. Aj v prípade, že pri výbere priateľov by sme niektorých členov rodiny zďaleka obišli.

Tereza v knihe Veľká vlna od Alice Bartkovej je nekonvenčná mladá žena, ktorá sa nechce stať iba manželkou a matkou. Aj keď v dnešnej modernej dobe už to nie je iba o tom iba, ale asi skôr o slove predovšetkým. Chce niečo dokázať aj svojou vlastnou hlavou a to mi bolo nesmierne sympatické. Hľadá si svoje miesto vo svete presne tak, ako to robia všetci mladí ľudia, keď vyletia z rodičovského hniezda.

„Keď som si však rok po štátniciach našla prácu v inom meste (...), život bez rodičov mi odrazu nepripadal až taký skvelý. Zistila som, že to má aj mnoho nevýhod, počnúc tým, že keď prídem domov z práce, varenie je to posledné, na čo mám náladu, zostáva mi teda len dať si niečo studené alebo si objednať donášku, na ktorú sa mi nechce čakať, a končiac tým, že prídem do prázdneho bytu, čo mi najprv pripadala skvelé, ale eufória z pocitu slobody sa rýchlo vytratila.“

Hľadá si svoje miesto vo svete presne tak, ako to robia všetci mladí ľudia

Tereza si však nenašla prácu v odbore, ktorý vyštudovala, viac-menej náhodou sa dostala k niečomu, o čom nikdy nepredpokladala, že by to mohla robiť. Pracuje vo firme, ktorá od ľudí vymáha peniaze. Nesplatené dlhy a pohľadávky, ukradnuté prachy. Tereza berie peniaze ľuďom, ktorí o ne obrali iných. Čo znamená, že tí ľudia síce peniaze naozaj niekomu dlhujú, na druhej strane však Tereza nevidí v jednotlivých prípadoch ľudí, ale skutočne len prípady. Taký novodobý variant Jánošíka. O svojej robote hovorí chladne a nezúčastnene, a to jej veru tie prachy nik nedá dobrovoľne... Robí to, samozrejme, len kvôli peniazom.

„Nechcem žiť priemerným životom. Priemerným životom priemernej ženy...“

Dojem z knihy trochu kazilo spomínanie primnohých pridrahých značiek a bola som trochu v rozpakoch, či sa nimi chváli iba Tereza, či to nie je náhodou prezentácia autorky v zmysle, že aha koľko toho poznám.

„Ľudia sú v toku ustavičných zmien, či chcú, alebo nie, a plávajú v ňom, zvíjajú sa, hmýria sa, predierajú, dajú sa unášať. Tok času necháva na ľuďoch následky ako superkatastrofa.“

Kniha mala sľubný úvod, príjemný začiatok, ale celý príbeh bol akýsi plochý

Kniha mala sľubný úvod, príjemný začiatok, ale celý príbeh bol akýsi plochý, nič hlbšie sa v ňom neodohralo. Aj tá rodina ostala ako keby v úzadí. Ale keď musím povedať, že oceňujem autorkinu fantáziu v zmysle, že urobila takmer akčnú hrdinku z malej chudej baby, ktorá síce necvičí, ale aj tak dokáže robustnému chlapovi priškripnúť krk. To ma vedelo pobaviť, aj keď som tomu ani za mak neverila.

„Najprv všetko popieral, teraz sa trasie a v šoku kričí, že mi dá všetko, čo má. Všetko nechcem. Chcem len to, čo nakradol.“

Veľkú vlnu však, parafrázujúc názov knihy, pri čítaní nečakajte

Alica Bartková je mladá žena píšuca v knihe Veľká vlna o inej mladej žene. Vyzerá to tak, že ju veľmi dobre pozná, možno je aj malým odrazom jej vnútorného ja. Veľkú vlnu však, parafrázujúc názov knihy, pri čítaní nečakajte. Nič vás neprevalcuje, v dobrom ani v zlom. Dej plynie a vy čítate a za hodinu dočítate a je to fajn, ale obávam sa, že o týždeň už nebudete vedieť, čo ste to vlastne čítali. Je to jedna z tých kníh, ktoré sama pre seba zaradzujem do kategórie „vyčistí a nepoškriabe“. Pri Veľkej vlne si oddýchnete, možno sa na chvíľu aj zabavíte, ale nikam vás neposunie. To však asi ani nebolo cieľom.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Alica Bartková
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Tatran
  • Počet strán: 120
  • Dátum vydania: pondelok, 25 november 2013
  • Žáner: dráma
Čítané 1307 krát

Najnovšie od Zuzana Švecová