piatok, 28 november 2014 23:22

Homo asapiens

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Rado Ondřejíček, autor Cynickej obludy, marketér a ktovie čo ešte, napísal pred časom knihu. A musím na úvod povedať, že je to dobrá kniha. Román z prostredia reklamných agentúr so svižným dejom a zaujímavým rozuzlením.

Nemám dokonalý prehľad v súčasnej slovenskej literatúre, ani vkus francúzkeho ochutnávača vín, ale čo-to som prečítal. A všimol som si (a môžete si to všimnúť každý deň v slovenských seriáloch, ale to je iná kapitola) niečo, čo v krčmových debatách nazývam surrealistickým existencializmom. Typický slovenský hrdina je totiž premýšľavý typ. Aj gazdiná Marta pri pečení palaciniek uvažuje, a často veľmi erudovane, nad osudom ľudstva.

Nevravím, že v dobrej knihe nie sú životné pravdy. Sú. Ale tak nejak sa tam hodia.

Budúci archeológovia ale zistia, že Slováci boli buď filozofi...

Budúci archeológovia ale zistia, že Slováci boli buď filozofi od prírody, alebo boli neustále odsúdení na vnímanie krehkosti života. Podľa súčasnej tvorby azda ani nechodíme na záchod. Tajne čakám na chvíľu, keď v slovenskom románe alebo seriáli uvidím prepis monológu zo Zločinu a trestu počas odvzdušňovania radiátorov v domácnosti. Predstavujem si to asi takto: „,Nikomu nič nepriniesol a časom bral viac peňazí, než dával,´ premýšľal Róbert pri odkrúcaní radiátorového kohútika.”

Ondřejíček to nerobí, a to je jeho obrovská devíza a kvalita. Jeho kniha opisuje život človeka zamestnaného v reklamnej agentúre, ktorý odíde do interného marketingového oddelenia telekomunikačného giganta. Rozpráva o prostredí, ktoré dobre pozná. Stretáva zábavné postavičky, od nórskeho šéfa s rybičkami až po hysterickú kolegyňu, ktorá chudne a nevie schudnúť, navyše s ťažkými životnými situáciami ako je smrteľne chorá matka. Hlavný hrdina prežíva náročnú prácu, odchod z nej, šialené medzľudské vzťahy v nadnárodných korporáciách so všetkým čo k tomu patrí: ohováranie, minipolitika, skupinkovanie. Všetky sociologické fenomény odohrávajúce sa v jednej kancelárii. Zjavne ide o veľmi inteligentného človeka (myslím autora aj jeho hrdinu) a uvažovanie nad nesmrteľnosťou chrústa sa občas hodí. Ona aj spomínaná gazdiná Marta máva také myšlienky. Ondřejíček ale dávkuje presne a rozumne.

Ako prvý(á) z mladej generácie autorov so životnými pravdami počas jazdy autom prišiel(la) Maxim E. Matkin v románe Polnočný denník. Boli 90-te roky, bolo to niečo nové a hlavne, patrilo to k postavám. V tom románe nenájdete gazdinú, nech už by sa volala akokoĺvek a premýšľala nad čímkoľvek. A odvtedy je to v azda každej slovenskej knihe, gazdiná-negazdiná.

Hlavný hrdina v románe písanom z pohľadu prvej osoby pracuje ťažko, doslova až do vyčerpania. Kniha začína prijatím na novú pozíciu, na reklamnom oddelení.

Nových kolegov hrdina pozoruje tak trochu s odstupom

Nových kolegov hrdina pozoruje tak trochu s odstupom a nenecháva sa zapliesť do ich interných, dlhé roky budovaných intríg a vzťahov. To mu prináša aj istú ponuku od rybičkového šéfa a ponuku od niekoho, koho nebudem menovať. Lebo je to aj román o morálke. Popri tom prežíva drobnejšie aj závažnejšie turbulencie v súkromnom živote. Po autonehode a po tom, čo sa mu rozvracajú všetky vzťahy, začína uvažovať nad odchodom z reklamného biznisu. A v hre sú aj dve spomínané ponuky. Ako sa s nimi autor morálne vyrovná, si prečítajte sami. Aj to, ako sa vyvinie vzťah s uveriteľne napísanou femme fatale (kto nevie, kto je femme fatale, je to žena ktorú po prvom rande žiadate o ruku, pričom zároveň objednávate nájomného vraha, aby vás jej nadobro zbavil).

Azda jediné, čo mi na knihe trošku vadilo, boli prirovnania. Sú veľmi vtipné a trefné, ale na stej strane toho už máte dosť. To považujem za neduh knihy, aj keď nie je taký, že by som knihu odložil. Okrem týchto neustálych, ale vtipných prirovnaní som nepostrehol nič, čo by som mal chuť obiť autorovi o hlavu. Na druhej strane musím povedať, že práve tieto prirovnania som potom, po dočítaní knihy, občas vyhľadával len tak, pre pobavenie, keď som práve nemal nič na práci. Niektoré boli naozaj dobré a použiteľné aj ako vtipná vložka do rozhovoru pri pive.

Kniha sa mi napriek tomu páčila tak, že som ju po dočítaní ešte (Ondřejíček odpustí) na záchode otváral a čítal niektoré pasáže.

Kniha sa mi napriek tomu páčila tak, že som ju po dočítaní ešte (Ondřejíček odpustí) na záchode otváral a čítal niektoré pasáže. Autor na pozadí práce, akú vykonáva obrovské množstvo ľudí pracujúcich v open-space priestore, ukazuje našu povahu. A to ako dobrú, tak aj zlú. Dostatočne veľké portfólio situácií a emócií zobrazuje z pohľadu osoby, ktorej myšlienky sú v kontexte uveriteľné a nepôsobia násilne.

Čo na tej knihe ale považujem za najlepšie, sú dve veci. Tú prvú som už spomínal, hrdinovia pri pečení palaciniek neuvažujú o Kantovom kategorickom imperatíve a nad tým, či je možné Platónovu víziu ideálneho štátu aplikovať na súčasnú formu politickej korektnosti v Európskej únii. Jednoducho, žijú ako vedia a nerozmýšľajú nad somarinami. A po druhé, a to by som rád prízvukoval ako asi najväčší prínos knihy, autor nesúdi konanie postáv. Podľahne hrdina morálne nie celkom korektnej žitvotnej situácii a poddá sa hrdinovi žena z branže? Zlí hrdinova robia dobré veci a dobrí hrdinova robia zlé veci. Lebo, a napíšem to najjednoduchšie ako viem, takto to je.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Rado Ondřejíček
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Slovart
  • Počet strán: 270
  • Dátum vydania: nedeľa, 01 máj 2011
  • Žáner: slovenská súčasná próza
Čítané 1542 krát
Viac z tejto kategórie: « Deň je krátky Navždy tvoj »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.