streda, 30 júl 2014 13:45

Zlodeji labutí

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Zlodeji labutí. Román bez reálnych zlodejov, reálnych labutí, ale s reálnym psychiatrom a jeho pacientom.

V originálnom znení The Swan Thieves je druhým románom od autorky famóznej knihy Historička, ktorá je výborným počinom na poli upírskej literatúry. Kniha Zlodeji labutí však nerieši upírov ani mysticizmus, čo je možno aj chyba.

Kniha rozpráva príbeh psychiatra Andew Marlowa, ktorý narazí na najťažší prípad svojej kariéry. Geniálneho umelca Roberta, ktorý v múzeu, nožom zaútočil na maľbu neznámeho umelca. Okrem toho, Robert odmieta komunikovať, a tak sa Marlow vydáva na cestu za objasnením záhady, čo mohlo podnietiť umelca, aby zaútočil na to, čo pokladá za najcennejšie.

„Nuž, taká je podstata lásky: vo svojich požiadavkách brutálna. V deň, keď sama pochopíš jej surový charakter, obzrieš sa späť, spoznáš ma ešte lepšie – a odpustíš mi.“

Dej plynie pomaly, veľmi pomaly. Zápletka je naozaj zaujímavá, a vy sa stále dozvedáte viac. Avšak, chýba akékoľvek napätie či akcia. Počasie s Iľkom na Markíze je napínavejšie ako niektoré flashbacky.
Neustále som mal pocit, že dej speje k nejakému epickému odhaleniu na záver. Bohužiaľ. Nič také sa nekonalo.

Príbehom sa prelínajú dve dejové línie. Jedna z prítomnosti a druhá z nie tak vzdialenej minulosti. Línia v prítomnosti je výborná napriek faktu, že z väčšej časti ide o retrospektívu jednotlivých postáv. Druhá línia je na tom o niečo horšie. Autorka používa zvláštny opisný spôsob rozprávania, čo je neuveriteľne chaotické a nespoľahlivý rozprávač je otravný. Ak bolo jej zámerom čitateľov zmiasť, rozladiť a unudiť, tak sa to podarilo. Gratulujem.

Čerešničkou na torte je, že autorka niekedy podlieha syndrómu francúzskych romantikov (áno, pozerám sa na vás pán Hugo), kedy má potrebu opísať absolútne všetko, čo sa na scéne nachádza, od farby klobúka až po posledné zrnko prachu na podlahe. Čitateľ si tak môže svoju fantáziu odložiť na horšie časy. Pri týchto opisoch ju potrebovať nebude. Našťastie, prejavy tohto syndrómu nie sú časté.

Najväčším plusom je, že autorka nepokladá čitateľa za úplného idiota. Veľa vecí ostáva „nevysvetlených“, avšak vysvetlenia sú skryté v súvislostiach a prepojeniach. To, či ich čitateľ objaví, je na ňom.

„Rozvody pripomínajú skôr niektoré knihy – nalistujete si poslednú stranu a namýšľate si, že ste ju dočítali. Potom však objavíte epilóg, ktorý vás vyzve, aby ste premýšľali nad postavami a nad tým, ako by sa ich osudy odvíjali ďalej bez vás, milý čitateľ. Kým nezabúdate na väčšinu deja, lámete si hlavu nad tým, čo sa s nimi dialo, keď ste zatvorili knihu.“

Napriek tomu, musím vysloviť jedno veľké ALE. Meno hlavnej postavy (Marlow) a takisto niektoré udalosti, sú jasným odkazom na klasické dielo Josepha Conrada, Srdce temnoty. Autorke to však nestačilo, a tak túto spojitosť čitateľovi naznačí doslovným spomenutím názvu diela. A to hneď dvakrát. Nehoráznosť.

Kniha nie je zlá, ale ani dobrá. Odporúčam hlavne čitateľom historických románov, ktorým neprekáža pomalé tempo, poprípade milovníkom umenia (hlavne malieb) a nudnej literatúry.

Ako dokonalý doprovod, pre tento šialene pomalý román, odporúčam „kapelku“ Endless Melancholy a ich „album“ Five Songs. Tento klavírny pokus o album má iba 20 minút, avšak nie nadarmo existuje replay button. A zastávam názor, že klavírnej hudby sa nedá presýtiť.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Elizabeth Kostovová
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: IKAR
  • Počet strán: 456
  • Dátum vydania: pondelok, 28 jún 2010
  • Žáner: dráma
  • Poznámka: Kniha bola v origináli vydaná v roku 2009, ako druhý a zatiaľ posledný román od tejto autorky.
Čítané 2060 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.