utorok, 03 jún 2014 23:54

This Is Hardcore

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)

Je This Is Hardcore naozaj taký HARDCORE ako to sľubuje názov?

Ak sa aspoň trochu orientujete v slovenskej blogovej sfére, meno Samo Marec vám zrejme nebude cudzie. Ak aj nie, postačí vám vedieť, že ide o pomerne známeho blogera, ktorý minulý rok vydal svoju literárnu prvotinu s názvom This Is Hardcore. Faktom teda je, že Samo vie písať zaujímavo, s ľahkosťou a s dávkou humoru a irónie, čo je dobrým základom nielen pre blog, ale aj knihu. Tá sa vám bude čítať zaručene ľahko, zvlášť ak obľubujete trochu neformálny štýl, kedy slová a vety len tak prúdia, aj s komentárom autora, ako keby ste ani nečítali, ale počúvali zážitky kamaráta, avšak kamaráta s veľmi dobrými rozprávačskými schopnosťami. Bude sa vám čítať ľahko, no zároveň aj ťažko, lebo toto je hardcore, ktorý je predsa trošku ťažšie stráviteľný.

Bude sa vám čítať ľahko, no zároveň aj ťažko, lebo toto je hardcore, ktorý je predsa trošku ťažšie stráviteľný.

„Budúcnosť, kurva. Furt samá budúcnosť, nič iné nerieši. Ešte v nej ani nič nie je, ale prisahám, že ma z nej už napína.“

Ak by som mala stručne zhrnúť príbeh, bolo by to veľmi jednoduché: partia mladých ľudí z malého mesta si ku...ehm ničí životy. Najmä v súčasnej tvorbe téma celkom bežná, tak potom v čom je tento príbeh iný? Možno v ničom, možno vo všetkom, možno práve v tom, že toto je hardcore!

Ale v čom je to teda hardcore? Ak od knihy očakávate opisy brutálnych scén, mládeže experimentujúcej s tvrdým alkoholom, tvrdými drogami a tvrdým sexom a scény, aké si ani len v najodvážnejších snoch nedokážete predstaviť, asi budete sklamaní. Brutálnejšie, hardcorovejšie veci než tie opisované ste možno prežili vy sami či ste o nich od niekoho počuli, v tom lepšom prípade ste ich minimálne videli vo filmoch alebo ste o nich čítali. (A možno aj nie, ale v tom prípade po knihe sľubujúcej hradcore asi ani nesiahnete. Myslím si.)

„Jana sa od stola prudko vystrie a trhne hlavou dozadu. Z očička vyhŕkne slzička, ono to totiž trochu zaštípe a trochu zabolí, kdesi v srdci pichne, keď detstvo navždy odchádza, možno aj skaly trikrát zvolajú, kto si to má pamätať. Stisne Danovi ruku tak, až to zabolí. Ak by medzi nimi dvoma existovala nejaká chémia, ak by vôbec mala čas vzniknúť, práve teraz by v tom ich malom vesmíre zavládlo očakávanie.“

O tom, že možno ten, kto pomáha druhým, potrebuje byť zachránený a ten, čo pomoc prijíma, vie pomôcť najlepšie. O priateľoch, ktorí boli a ostali i o takých, ktorí prišli a odišli.

Ono, jasné, že ten alkohol i sex i tie drogy tam sú, áno, najmä tie drogy, je to najmä o nich, no je to aj o inom. O mladých ľuďoch z malého mesta pod horami kdesi na konci sveta (áno, Vysoké Tatry), ktorí len tak putujú životom, motajú sa hore-dolu, niečo hľadajú, no často sami nevedia čo, niečo nachádzajú, no nevedia, čo s tým. O mladých, ktorí by vo svojom veku mali riešiť úplne iné veci ako riešia oni. O tom, že možno ten, kto pomáha druhým, potrebuje byť zachránený a ten, čo pomoc prijíma, vie pomôcť najlepšie. O priateľoch, ktorí boli a ostali i o takých, ktorí prišli a odišli. O fatalite udalostí, ktorým nik neprikladá význam. O láske, smútku, bolesti, nádeji i beznádeji. Tak to chodí...

„Priateľstvo sa meria inými vecami ako mesiacmi, začne trpezlivo. Alebo by sa malo. Niekedy je to proste tak, že potrebuješ, aby ti niekto pomáhal s tým, že mu to jedného dňa oplatíš. A možno ani nie, lenže to je jedno, Dano. Nemusí ti nič oplácať, ste priatelia. Priateľstvo nie je výmenný obchod.“

Tak to chodí, a to je vlastne ten hardcore. Že nejde o žiadne vymyslené, neuveriteľné príbehy, ale o také, ktoré sa, bohužiaľ, dejú naozaj. Bežne. Nielen v knihe. Bez zaručene šťastných koncov a "žili šťastne, až kým nepomreli". Lebo tak to chodí. Hardcore, čo?

Bez zaručene šťastných koncov a "žili šťastne, až kým nepomreli".

Oceňujem, že si autor nezvolil „typické“ drogové prostredie sídliska veľkomesta, ale naopak. Rovnako, že postavy nenesú dnes také moderné neurčité mená ako Riki, Niki, Kiki, ani rôzne pseudonymy, ale hrdinami sú Dano, Lenka, Stano... Ako niekto od vedľa, čo robí príbeh ešte viac uveriteľnejším.

Negatívum knihy vidím jedine v ukážke vybranej na obale. Klasika - českí turisti v Tatrách, ktorí sa tvária, že to všetko poznajú a o malú chvíľu už po nich pátra vrtuľník. Takéto vsuvky v rámci textu síce dotvárajú ironické ladenie celej knihy, avšak ako jediná ukážka to môže byť dosť nešťastné riešenie, kvôli ktorému sa kniha môže dostať k nesprávnej cieľovej skupine. A naopak. Odporúčala by som ju skôr mladšej generácií, takej, ktorá je na takýto hardcore pripravená. (Ne)odporúčala by som rodičom, ktorí po jej prečítaní budú zrejme až príliš rozmýšľať nad tým, čo robí ich dieťa večer vonku. (Chápete, nie každý mladý vyskúša veci opisované v tejto knihe.)

Po dočítaní This Is Hardcore mi prišlo smutno, naozaj veľmi smutno...

Mnoho kníh ma po ich prečítaní núti zamyslieť sa, no len niekoľko vo mne dokáže naozaj vyvolať nejaký silný pocit. A po dočítaní This Is Hardcore mi prišlo smutno, naozaj veľmi smutno...

„A možno toto je jediný spôsob, ako to tu prežiť a nezblázniť sa. Ak je to smutné, ospravedlňujem sa, ale toto je, koniec koncov, len kniha. Nič z nej nemusí byť vôbec pravda, ale môže to byť zas pravda kdekoľvek.“

a1319

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Samo Marec
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Limerick
  • Počet strán: 286
  • Dátum vydania: streda, 06 november 2013
  • Žáner: dráma
Čítané 1867 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.