Bojíme sa nepoznaného. Je to prirodzené. Báť by sme sa však mali aj seba, toho, čo na seba prezradíme ľuďom, ktorých možno ani nepoznáme. Toho, čo o nás vypovedajú sociálne siete...

U Stephena Kinga je to obľúbený kúsok: hlavným hrdinom je spisovateľ, ktorý sa ale domáha väčších práv, ako má vo forme vymyslenej fiktívnej postavy. Pavel Vilikovský sa pohral s podobným námetom, aj keď inak, samozrejme. Nie hororovo.

Ak chceme v živote dosiahnuť harmóniu, šťastie, získať bezpodmienečnú lásku, alebo vychovať samostatné a duševne zdravé deti, nepôjde to skôr, než spoznáme človeka, s ktorým trávime najviac času. Seba samého.

Recept na dokonalé manželstvo nejestvuje... Veď načo aj, keď si uvedomíme, že dokonalé manželstvo by bola koniec koncov jedna veľká nuda.

Marcus Tullius Cicero. Autor, ktorého diela potešia každého čitateľa so záľubou v rozmýšľaní o živote, smrti a o ľudskej duši. Múdry muž, filozof, rečník a politik so cťou, ktorého meno azda pozná veľa ľudí, no správne skloňovať ho vie len málokto. 

Vidieť veci inak je pre Hanku Sekulovú úplne prirodzené. Či vás vo svojej spovedi šokuje alebo motivuje vyliezť z ulity, je len na vás. Zmeniť svet k lepšiemu a vymaniť sa z deštruktívneho mainstreamového prúdu je ale jednoduchšie, ako by sa mohlo zdať.

Paloma a Renée žijú v jednej budove, no rozdeľuje ich viac ako len steny medzi bytmi. Osudy mrzutej domovníčky a nadpriemerne inteligentného dievčatka spojí až záhadný nájomník z Japonska, ktorý obráti ich svet hore nohami.

Môže byť denník románopisca obyčajným zosumarizovaním prežitých zážitkov? Môžu sa v ňom nachádzať obyčajné frázy určené na pobavenie alebo vety bez hlbšieho významu, také typické pre večerné vypisovanie po dni strávenom vo víre každodenného života? Nie, ak ním je F. M. Dostojevskij. 

Najskôr vystúpia do rohu miestnosti a vznášajúc sa tesne pri strope pozorujú svoje telo nehybne ležiace na operačnom stole, na trávniku pred školou, alebo vo vlastnej detskej izbe. Potom ich začne nejaká sila väčšia ako čokoľvek, čo doteraz poznali, ťahať doprostred vesmíru.

Strach je súčasťou nášho života. Ak je ho ale veľa, bráni nám v rozvoji, v plnom prežívaní života. Vytvára okolo nás bublinu neistoty a pochybností. Prečo žiť v mylnej predstave o realite, keď naokolo svieti slnko?