utorok, 10 december 2013 14:02

Fulmaya

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)

More, slnko, horúci piesok, ktorý páli chodidlá, a o pár chvíľ na to zasa schladenie ľadovým vetrom, mráz štípajúci každučký kúsok vášho tela a slnečné lúče, ktoré síce nehrejú, no statočne sa odrážajú od množstva snehu okolo vás. Tiež si myslíte, že je to nezmysel a nedá sa to prežiť v jeden deň? Ale dá, a to dokonca z pohodlia vašej postele!

Vraví sa, že aspoň raz za rok by sme mali navštíviť nové miesto. Precítiť jeho atmosféru, spoznať miestnych ľudí a popremýšľať nad tým, či by sme sa od nich nemali niečo naučiť. No čo robiť, ak sa nám po celý rok nikam nepodarí zájsť? Vtedy je potrebné nájsť niekoho, kto už čo-to precestoval a môže nám svoje zážitky rozpovedať. Ak si vezmete do rúk Fulmayu, precestujete hneď niekoľko krajín či kontinentov. Držte si klobúky, pretože cesta bude stáť za to.

„Podarilo sa mi totiž vypestovať si pevnú vôľu. Vypestovať si pocit zodpovednosti za vlastné sny. Vedela som, že v tomto svete sa jednoducho občas musím pobiť, inak ma ten svet ubije na duševnú smrť. A zo všetkého, čo som cítila, videla, chápala aj nechápala, plynulo jedno. Vlastne dve. Že chcem robiť umenie a že chcem vidieť svet.“

Cestopis ako literárny žáner som nikdy extrémne neobľubovala. Nudili ma zbytočné a múdro sa tváriace informácie, mala som pocit, že čítam skôr zemepisný atlas. Tak podvedome som stále čakala na nejaké vzrušenie, dramatické okolnosti a na to, že autor vloží do textu sám seba. Moje prosby boli vypočuté, pretože onedlho sa zrodila Fulmaya. Cestopis, ktorý neotravuje, ale upúta. Svojou úprimnosťou, drzosťou a spôsobom, akým opisuje svet – bez okrás.

Jej autorku pravdepodobne pozná každý, kto aspoň raz za život otvoril noviny. Dorota Nvotová svoje články na túto knihu zbierala niekoľko rokov a publikovala ich vo viacerých periodikách. Kam sa teda pomocou knihy prenesieme? Na vrch ázijského ľadovca, do Južnej Ameriky, Indie, na Maurícius, Srí Lanku, staneme sa opatrovníkmi opustených detí v Nepále aj turistickými sprievodcami. Netešte sa však na strohé opisy prírody a miestnych ľudí. Tie tam síce budú tiež, no autorka ich šikovne prekryje svojimi vnútornými pocitmi. Ktoré miesto na ňu najviac zapôsobilo? Kde ju pichlo pri srdci a čo ju sklamalo? Okrem toho nám odhalí značnú časť svojho súkromia. V istých pasážach som bola prekvapená, koľko osobných záležitostí Dorota predostrela svetu.

„Ráno som sa zobudila do choroby, sopliaca, s teplotou, s hnačkou, udýchaná a slabá. Ale hneď ako som vyšla von, ovalil ma výhľad na Annapurnu a potešila som sa. Keď ma Kumar zbadal, ako vyzerám, nechcel mi dovoliť niesť si svoj ruksak, ale ja som sa nedala. Má, chudák, na chrbte dvadsať kíl a ja iba šesť, nechcela som mu pridávať.“

Zvyčajne mi prekáža, ak sa v knihe príliš často vyskytujú ostré slová. V tomto prípade mi to však nerezalo žily, akosi mi ten chlapský slovník do textu pasoval a mala som pocit, že ešte viac vystihuje podstatu toho, čo autorka opisovala. Drsné klimatické podmienky, čudné exotické pokrmy, nepríjemné choroby, odlišný životný štýl, noví ľudia, nové kultúry, zvláštne zvyky a životné priority na míle vzdialené od tých našich. To všetko opísané s humorom a s citom. Pri Fulmayi toho zažijete mnoho a vôbec nebudete mať pocit, že sú tie zážitky sprostredkované. Práve naopak, to čo sa v knihe odohráva, budete pociťovať všetkými svojimi zmyslami.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Dorota Nvotová
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Evitapress
  • Počet strán: 383
  • Dátum vydania: sobota, 01 január 2011
  • Žáner: dobrodružné
Čítané 1343 krát
Viac z tejto kategórie: « Ticho Inferno (Peklo) »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.