streda, 29 jún 2016 08:00

Dobrodružstvá Huckleberryho Finna

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Dobrodružstvo môžeme chápať ako odvážny skutok alebo ľahkomyseľný kúsok spojený s nebezpečenstvom. Taká je definícia. Huckleberry vám o tých svojich porozpráva trochu inak.

Huckleberry je mladý, pravdepodobne trinásťročný chlapec a polovičná sirota. Jeho otec je známy notorický opilec, no našťastie o ňom už dlhý čas nikto nepočul. Chlapca sa ujala stará vdova Duglesová, o ktorej som sa nedočítala nič iné, len to, že je stará a že je vdova. Stratenú ovečku, ako ho nazývala, prijala za svoju a snažila sa z neho urobiť civilizovaného človeka.

Huck teda chodí do školy, číta knihy a na večeru prichádza načas. Jedného dňa sa ale otec zjaví v meste a rozhodne sa svojho syna uniesť. Doslova. Nedovolí totiž, aby mal jeho chlapec poriadne vzdelanie, strechu nad hlavou, a napokon, aby mal niekoho, kto sa oňho bude vedieť postarať. Veľmi múdre riešenie, otec Finn.

otec sa rozhodne svojho syna uniesť

„,Tvoj tatko ešte nevie, čo má robiť. Zavše si myslí, že odíde, potom zasa, že zostane. Najlepšie bude nestarať sa o neho, nech si starký ide vlastnou cestou.´ (...) Keď som si v ten večer zažal sviečku a vošiel do svojej izby, milý tatko tam sedel – v životnej veľkosti.“

Stará ošarpaná chata sa na krátky čas stáva Huckovým novým domovom. Čisté oblečenie, domáce úlohy a teplé polievky sú minulosťou. Viem, zatiaľ to nevyzerá ani trochu dobrodružne. Prevráťme teda pár stránok. Po ťažkom živote s opilcom, ktorý je viac cudzím človekom než rodinou, sa Huck rozhodne. Zbalí všetko, čo v chatrči nájde, ukradne otcovu plť a vypláva. Na najbližšom ostrove natrafí na nečakaného spoločníka. Ide o Jima, sluhu vdovy Duglesovej. Z hodín dejepisu vieme, že v minulosti bola Amerika známa ako krajina hojne využívajúca otroctvo. Jim, utláčaný domorodec, sa však rozhodol ujsť pred zákonmi, a práve Huck mu v tom má pomôcť.

V podstate celé dielo je akousi kritikou vtedajšej skazenej spoločnosti. Osobne sa mi táto skrytá myšlienka páčila, najmä kvôli tomu, ako sa nám popri všetkých tých úžasných zážitkoch dostáva do podvedomia, čím robí dielo hodnotnejším. Na zamyslenie. Mark Twain mal okrem bohatej predstavivosti aj skvelý zmysel pre humor. Vtipné dialógy a trefné poznámky niektorých postáv mi čítanie len spríjemnili. Obávala som sa rozsiahlych opisov prostredia a ľudí, no na moje prekvapenie sa im autor vyhol. Dej plynie rýchlo, jedna akcia strieda druhú.  

Zbalí všetko, čo v chatrči nájde, ukradne otcovi plť a vypláva.

O akých zážitkoch to hovorím? Jedného večera počas silnej búrky sa rozhodnú vykradnúť loď dvoch zločincov. Čo tam po tom, že sú nebezpeční, Huck sa skrátka potrebuje zabaviť. Na dlhý čas sa ich spoločníkmi stane istý kráľ a vojvoda, kvôli ktorým sa celá posádka neraz ocitne v nebezpečenstve. Takých prefíkaných podvodníkov svet ešte nevidel. Avšak práve títo dvaja sa zaslúžili o tie najväčšie dobrodružstvá. Alebo taká rodina Grangerfordovcov a ich krvavá vojna medzi ďalším znepriateleným rodom, kde Huck, pochopiteľne, nesmie chýbať. A takto podobne by som ešte dlho mohla pokračovať.

„Želal som si, aby som radšej nikdy nevyliezol onej noci na breh. Na to, čo som videl, veru nezabudnem a dosiaľ sa mi často o tom sníva. (...) Keď som zliezol zo stromu, plazil som sa kúsok nižšie popri brehu a zakrátko som našiel vo vode dve mŕtvoly: prikryl som im tváre a pobral sa čo najrýchlejšie preč.“

Život na palube bol pre oboch priateľov zážitkom. Jima tešila predstava svetlej budúcnosti a Huck by na vode pokojne zostarol, ak by sa nemusel vrátiť k otcovi. Rieka Mississippi sa stala symbolom slobody, cestou za lepším zajtrajškom. Každým dňom stráveným spolu sa ich priateľstvo utužovalo. Hoci, uznávam, na rieke širokej pol druha míle a malej lodi by mohol byť problém tráviť čas osamote. Napriek tomu sa z nich stala nerozlučná dvojica.

Knihu som prečítala v rámci štúdia, a preto som mala strach, že ma dielo nijak nezaujme. Povinná literatúra môže byť skrátka taká. Našťastie, aj v tomto prípade výnimka potvrdzuje pravidlo. Huckove dobrodružstvá som si užívala. Ak som si aj myslela, že počas plavby na obyčajnej drevenej plti s otravným černochom sa toho nedá zažiť veľa, každá nová kapitola ma presvedčila o opaku.

Huckove dobrodružstvá som si užívala.

„V tmavej noci a za búrky všetko vôkol vyzeralo náramne tajomne, nuž nie div, že som sa cítil celkom tak, ako by sa bol cítil každý iný chlapec pri pohľade na neznámy a opustený vrak, ktorý sa vábivo vypínal z veľkej rieky.“

Ak vám meno Huckleberry Finn nič nehovorí, meno jeho najlepšieho priateľa hádam áno. Dobrodružstvá Toma Sawyera boli totiž prvou knihou Marka Twaina a až po nej nasledovalo Huckovo rozprávanie. Tieto knihy však na seba nijako špeciálne nenadväzujú. Vydavateľstvá to ale vyriešili rozumne a obe diela dnes nájdete v jednom zväzku. Kedy, ak nie teraz je ten správny čas na dobrodružstvá na vode? S Huckom som si užila kopec srandy. Precestovali sme dobrý kus Ameriky, a hoci mal niekedy na mále, nehovoriac o jeho kamarátovi Jimovi, vždy z toho vyviazol bez zranení. Alebo nie?

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Mark Twain
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: Mladé letá
  • Počet strán: 296
  • Dátum vydania: piatok, 01 január 1988
  • Žáner: dobrodružné
Čítané 2528 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.