sobota, 23 apríl 2016 21:45

Atramentová smrť

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)

Prestali mu chutiť slová. Prestal mu chutiť atrament. Túžil len po slzách a krvi. Atramentový svet už viac nebol tým, čím býval...

Domov. Domov. To bola jediná myšlienka, ktorá sa točila v Meggiinej hlave. Chcela ísť domov. Mala už dosť tohto vymysleného sveta a neustáleho strachu o svoj život a životy svojich milovaných. No napriek tomu ju niečo stále nútilo zotrvať. Nechcela len tak ujsť z boja. Nejako sa predsa musí dať tento príbeh napraviť, aj keď všetky Fenogliove pokusy skončili tragicky. Už viac nebol tvorcom príbehu. Atramentový svet sa začal písať sám tak, ako sa to len jemu páčilo. 

Príbeh sa stal deprimujúcim a bol plný násilia a krvi.

„Fenoglio ležal v posteli ako často v posledných týždňoch. Alebo mesiacoch? Aký je v tom rozdiel? Mrzuto vzhliadol k hniezdam víl nad hlavou. Takmer všetky boli opustené až na jedno, z ktorých bolo počuť nekonečný šuchot a chichot. Hralo všetkými farbami ako olejová škvrna na vode. Orfeus! Víly v tomto svete boli modré dočerta. Bolo to napísané čierne na bielom.“

A veru. Kadečo bolo napísané čierne na bielom. No až príliš veľa vecí sa v nádhernom Atramentovom svete zmenilo a naberalo zvláštny spád. Príbeh sa stal deprimujúcim a bol plný násilia a krvi. Naďalej som však pokračovala v čítaní, pretože som dúfala, že ak sa všetci dokážu spojiť, príbeh sa dá ešte zachrániť.

Skoro všetky postavy to však už v príbehu vzdali. Resa uvažovala o úteku. Pod srdcom nosila nového člena rodiny a nechcela ho priviesť do tohto temného sveta. Mo sa nechcel vzdať bez boja a Meggie, tá by bez svojho milovaného otca nikdy neodišla. A tak spojili všetky svoje sily a stavili ich na jeden posledný súboj, ktorý mal udať ďalší smer Atramentového sveta. 

Neustále som uvažovala, ako sa toto celé môže skončiť.

Veľmi sa mi páčilo ako autorka pracovala s príbehom a ako rozvíjala jednotlivé postavy. Dej bol neustále v pohybe a odohráva sa akoby na dvoch frontoch. Na jednom bojujú postavy samy so sebou a rozhodujú sa, kde chcú prežiť zvyšok svojho života. Na tom druhom bojujú dobrí proti zlým. Veď čo by to bol za príbeh, keby v ňom neboli statoční rytieri, zbojníci, nedobytné hrady a Smrť, ktorá si po vás môže kedykoľvek prísť?

„Nahnali ich do hradu ako stádo oviec. Niektoré menšie deti sa natoľko báli, že vbehli medzi kone. Nechali ich ležať na dlažbe ako pokazené hračky. Fenoglio volal na Iva a Despinu, ale jeho hlas splynul s ostatnými, s výkrikmi a nárekom. Keď obrnenci pustili matky, náhlil sa za nimi k deťom, ktoré nechali ležať celé skrvavené, a hľadel do ich bielych tvárí, plný strachu, že v nich spozná Despinu alebo Iva.“

Trošku depresívny príbeh, no napínavý od začiatku až do konca. Asi takto by som popísala poslednú časť trilógie. Príbeh sa presúval z frontu na front a kým ste čítali o dianí na jednom konci Atramentového sveta, dúfate, že vám nič neujde na tom druhom konci. A že všetko sa nakoniec dobre skončí. Ale aký by bol ten správny koniec? Môže sa všetko dobre skončiť? Nebolo by jednoduchšie zahodiť knihu, zlomiť pero, vyliať atrament?

Atramentová smrť je nádherným ukončením Atramentovej trilógie.

Neustále som uvažovala, ako sa toto celé môže skončiť. Niekedy som chcela, aby niekto chytil tú knihu a spálil. Možno by bolo lepšie, keby ktosi jednoducho celý Atramentový svet zmazal a začal ho písať odznova a lepšie. Ale ako by to bolo najlepšie, to netuším. Atramentová smrť ma naučila, že na každú akciu existuje reakcia a následky si niekedy nevieme ani predstaviť. Je to ako butterfly effect. Zmeníte jednu maličkú vec a zrazu sa zmení všetko okolo vás na nepoznanie. Nie je jednoduché riešenie. Treba bojovať so všetkým, čo máte k dispozícii a ísť si za svojím cieľom a potom možno, ale skutočne len možno, sa všetko dobre skončí.

Atramentová smrť je nádherným ukončením Atramentovej trilógie. Po celý čas ma nesmierne fascinovala autorkina fantázia a to, ako dokázala stvoriť svet vo svete. Keď som po tejto sérii siahla, myslela som si, že sa ponáram do čítania pre deti. Túto poslednú časť by som však odporučila najmä staršiemu publiku. Je to veľmi silný príbeh, plný hlbokých myšlienok, ktoré dieťa azda ešte nedokáže pochopiť.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Cornelia Funkeová
  • Národnosť: nemecká
  • Knihu vydalo: Tatran
  • Počet strán: 624
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2009
  • Žáner: dobrodružné
Čítané 995 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.