sobota, 23 apríl 2016 17:58

Spiace mesto

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)
Spiace mesto Spiace mesto

Predstavte si, že zaspíte. Že v tú istú chvíľu zaspia úplne všetci rodičia na svete a nedajú sa zobudiť. Nikto nevie prečo zaspali, ako dlho budú spať ani kedy vstanú. A či sa vôbec zobudia... Len deti a bezdetní ľudia ostanú hore. Ako prežijú deň, dva či nebodaj týždeň? Bezbranné deti sú odkázané len samy na seba, na svojich súrodencov a na láskavosť cudzích. No je ich pomoc deťom nezištná?

Pre mňa, mamu malých detí, to znie ako hotová nočná mora. Mrazí ma pri predstave, že tie moje dôverčivé zlatíčka by zostali takto odkázané samé na seba. Katastrofický príbeh od českého autora, otca štyroch detí, som preto brala do rúk trochu opatrne. Nemám rada knihy, kde sa bezbranným ubližuje a kde trpia. A práve tu som mala problém, pretože fantázia mi pracovala na plné obrátky a domýšľala som si aj nevypovedané. Príbeh ma v podstate držal v napätí až do konca, až na pár hluchých miest, kde sa autor doslova vykecával (napr. o viere).

Doteraz boli chránení pred zlobou, ale v spiacom meste im už nik nedá nič zadarmo.

Okrem vulagrizmov mi vadila aj neustála potreba autora komentovať už inak vypovedanú skutočnosť. Opísal, čo sa deťom prihodilo, dej sa rozbehol v priamej reči, ale potom to zopakoval a tým aj spomalil. Kniha je však v konečnom zmysle nekrvavá, ale ani napriek tomu by som ju deťom pod 10 rokov neodporučila. Opisuje nielen surovosť a násilie, ale aj pokrytectvo, ľahostajnosť, klamstvo, krádeže a zneužívanie, či obchod s bielym mäsom.

V príbehu vystupuje štvorica súrodencov - najstarší Krištof je prvák na strednej, dvojičky Ema a Kristína sú mladšie (majú 12 rokov) a ich braček Samko má 6 rokov. Po neúspešnom budení rodičov sa deti musia postarať samé o seba. Najskôr sa hrajú, potom upracú byt a skúšajú si aj variť. Sú bez dozoru, aj tie najmenšie, aj tie najväčšie a v prvých chvíľach dokonca šťastné, že sú bez pravidiel, ale onedlho na nich začne doliehať realita. 

„Rodičia v spálni na poschodí pokojne ležali a pomaly, rovnomerne dýchali. Dokonca sa zdalo, akoby sa v spánku usmievali; akoby im nič nechýbalo a snívali sa im tie najkrajšie sny. O utrpení svojich úbohých, opustených detí nič nevedeli. A neexistoval ani spôsob, ako im to povedať.”

Učenie sa na vlastných chybách je tvrdou školou života.

V prvé hodiny po začatí spánku rodičov, sa niektorí bezdetní snažia deťom pomôcť a zachraňujú najmä bábätká a úplne malinké detičky, pre ktoré je to otázka života a smrti. Naše deti sa však obávajú nechať spiacich rodičov samých a odmietnu odísť do zberného tábora. Až keď ich donúti núdza, vyjdú von a zistia, ako veľmi sa ich bezpečný svet zmenil. Doteraz boli chránení pred zlobou, ale v spiacom meste im už nik nedá nič zadarmo.

Práve naopak - chcú ich okradnúť a ublížiť im. Sledujeme ich výpravy za vodou a potravinami. Nájde sa síce pár dobrých duší, ale viac je tých sebeckých a zlých. Na svojich výpravách sa stretávajú s násilníkmi či bezdomovcami, ktorí by si radi privlastnili  cennosti, či opustené byty. To, že v nich spia iní dospelí, ich nezaujíma. Keď deti oklame aj rovesníčka a takto na vlastnej koži získavajú prvé negatívne skúsenosti so zlodejmi a klamármi, otrasie to nimi.

Dokonca ani cirkevná charita, s ich nanútenou dobročinosťou zaobalenou do pekných fráz, nie je miesto, kde chcú zostať otročiť naveky. Naozaj nie je miesto, kde sa štyri maloleté deti môžu ukryť a byť v bezpečí? Učenie sa na vlastných chybách je tvrdou školou života.

Neskoro si starší súrodenci uvedomia, že spravili chybu, keď zverili malého Samka cudziemu človeku. Mysleli si, že ho odvezie do miestnej školy autobusom, ktorý zbieral deti po celom meste. Ale ten nikdy na toto bezpečné zberné miesto, kde fungovala voda a elektrina a bol tam dostatok jedla, nedorazil. Autobus patril obchodníkom s deťmi, ktorým je ľudskosť tak vzdialená. Kým je Samko preč, s cudzími ľudmi, ktorí si bezbranné deti vyberajú ako v obchode, brat a sestry sa ho zo všetkých síl snažia nájsť. Ich cesta je kľukatá a stretávajú sa rôznorodými postavami a postavičkami - s mladými bezdetnými, čo sa chcú len baviť, s neschopnou políciou, s nedôveryhodnou alkoholičkou s mäkkým srdcom, ale aj s kňazmi s homosexuálno-pedofilnými sklonmi.

Hľadanie dôvery a cesty k sebe je tou najdôležitejšou úlohou, akú musia deti zvládnuť.

Dojímalo ma, ako sa deti správali - konečne sa totiž našiel autor, ktorý ich opísal ako úplne bežné, živé deti. Správali sa ako deti, hovorili ako deti, čiže neboli to žiadni super nadupaní papieroví hrdinovia z katastrofických kníh, čo vedia na prvý pokus riadiť lietadlo... ale sú to naozaj iba smrteľníci - len obyčajní, ofrfľaní, hádaví či občas plačúci malkáči. 

„Kristína nemyslela. V hlave nemala myšlienky, len pocity. Mala tam pocit, že nechce prijať to, čo sa dnes stalo. Nechcela sa zmieriť s vlastnou bezmocnosťou. Na to, aby vedela čítať vo vlastnej duši, bola ešte malá. Veď to často nevedia ani dospelí. A tak hľadala chybu v druhých.” Hľadanie dôvery a cesty k sebe je tou najdôležitejšou úlohou, akú musia deti zvládnuť.

Akurát mi ich bolo ľúto, že museli tak narýchlo dospieť. Poučili sa, že nie všetkým dospelým či autoritám sa oplatí veriť. Zistili, komu naopak veriť môžu - sebe a svojim súrodencom. A aj keď ich zlákali sladké rečičky alebo automaty na hranie, či si zabudli nabrať vodu, alebo si z trucu nezbalia spacák, pomôžu si, veď sú rodina. 

Toto je to pravé dospievanie. A až po dosiahnutí týchto skúšok, sa ich putovanie môže skončiť. Nakoľko je to však šťastný koniec, to musíte posúdiť sami... Kniha Spiace mesto je totiž prvým dielom z trilógie. Pokračovania Spiaca spravodlivosť (2. diel) a Spiace tajomstvo (3. diel) hovoria o zmenenom svete, kde deti prežili niečo, čo ich rodičia len ťažko pochopia. Mnoho únosov a vrážd, ktoré sa stali počas spánku rodičov, zostalo nepotrestaných. Ibaže to nikto nechce riešiť. Polícia, súdy, vláda ani prebudení rodičia sa k tomu, čo sa stalo, už nechcú vracať a s tým sa deti nemôžu zmieriť. Púšťajú sa na vlastnú päsť do nebezpečného pátrania po deťoch, ktoré sa nenašli.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Martin Vopěnka
  • Národnosť: česká
  • Knihu vydalo: Trio Publishing
  • Počet strán: 263
  • Dátum vydania: pondelok, 02 január 2012
  • Žáner: dobrodružné
  • Poznámka: 1. diel zo série Spiaca trilógia. Ilustrovala Daniela Olejníková. Z češtiny preložila Ina Martinová.
Čítané 1885 krát
Michaela Töröková

Čítam, keď mám čas. A niekedy aj keď nemám. 

parvitaska.blogspot.sk
Viac z tejto kategórie: « Sheldon vidí nebo Atramentová smrť »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.