utorok, 11 jún 2013 16:20

Where the Wild Things Are

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(4 hlasov)

Max je chlapec tak neposlušný, že keď sa loďou doplaví až tam, kde žijú všetky divočiny, stane sa ich kráľom. Pretože v ten večer vystrájal a vystrájal, až sa z neho stala najdivšia divočina. Bude sa chcieť vrátiť domov alebo zostane neposlušným a dokonca života bude kráľom divočín?

Pri tejto knihe mám jedinečnú šancu porovnať čitateľský zážitok sedemročného dievčatka a relatívnej „dospeláčky“. Knihu som dostala ešte ako malá a nedávno som sa k nej vrátila opäť. Ako dospelého čitateľa ma oslovili úžasné ilustrácie, ktoré sú na jednej strane jednoduché a nezaťažujú najmenších zbytočnými detailmi, na druhej strane ale vedia navodiť perfektnú atmosféru tajomného dobrodružstva odohrávajúceho sa za dverami Maxovej detskej izby.

Ako malú ma pohltil príbeh nebojácneho Maxa, ktorý sa nezľakol ani na ostrove najdivokejších divočín, skrotil ich svojim pohľadom a stal sa ich kráľom. Všetky divočiny žasli z jeho výdrže a bláznivých nápadov a poslúchali svojho kráľa na slovo. Preto Maxovi vôbec nevadilo, že dostal trest a musel ísť spať bez večere. Zo svojej detskej izby sa „vysníval“ ako nič.

Celý príbeh je postavený na detskej predstavivosti. Nehovorte mi, že ste si ako deti nepredstavovali, že vaša posteľ je pirátsky koráb, že písací stôl je nedobytný hrad, že mamina skriňa je tajomná jaskyňa a takto by sme mohli pokračovať donekonečna. Jediný rozdiel medzi vami vtedy a dnes je, že ste tomu prestali veriť. Keď teraz vidíte skriňu, je to skriňa. Keď sa v nej zavriete na päť minút, viete, že strávite päť minút v skrini. Ale kedysi to bolo úplne iné. Kedysi, keď ste strávili dve minúty pod písacím stolom so zavretými očami, tak ste sa dostali do storočného zakliateho spánku. Ak sa opäť chcete ponoriť do tajomne plynúceho času, odporúčam túto knihu.

Max sa už jeden večer tak nudil, že si obliekol svoju vlčiu kožu a začal vystrájať. Vtedy všetko, čo malo ruky, nohy pred ním utieklo. Len jeho maminka pred ním neutiekla, ale zdesená, že si už nespoznáva ani vlastné dieťa, na Maxa skríkla:

„Ty divočina!“ a Max jej povedal: „Ja ťa zjem!“ Tak ho poslala bez večere spať.

Max zostal v izbe sám vo svojej vlčej koži a po nejakom čase začal v izbe rásť mohutný les, až všetky steny aj strop zmizli a Max slobodne vyrazil k oceánu, kde už na neho už čakala loďka.

Pripravená loďka ho doviezla až na miesto, kde žijú všetky divočiny. Divočiny na Maxa strašne zrevali a určite ho chceli aj zožrať, ale Max ich skrotil svojim upreným pohľadom. Tak sa stal Max ich kráľom a spoločne vystrájali na ostrove divočín. Ale aj najdivokejším divočinám po čase začne chýbať domov, maminka a pravdaže aj nejaká tá večera.

Či sa Max bude chcieť vrátiť domov a či ho vôbec ostatné divočiny pustia, to už nechám na tých, ktorým sa táto nádherná kniha dostane do rúk. Vďaka veľkosti ilustrácií a stručným, výstižným vetám je vhodná na prvé čítanie už pre štvorročných čitateľov so záľubou v dobrodružstvách a príšerách. Zároveň môže kniha rodičom pomôcť pri krotení malých divočín, lebo každá divočina si v nej prečíta a uvidí, že ani nepretržité vystrájanie nie je až taká zábava a každá divočina je rada, keď sa o ňu maminka postará a dá jej večeru. Tí, ktorí budú divočinám túto knihu čítať, sa zase nadchnú slobodou, nebojácnosťou a tajomstvom vanúcimi z jej stránok.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Maurice Sendak
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: Hynek, s.r.o.
  • Počet strán: 43
  • Dátum vydania: sobota, 01 január 1994
  • Žáner: dobrodružné
Čítané 1293 krát
Viac z tejto kategórie: « Ópium Cabot-Caboche »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.