sobota, 17 október 2015 11:19

Divočina

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Zúfalo potrebovala oslobodiť svoju myseľ od ťaživých myšlienok, hodiť problémy za hlavu a navždy pochovať bolestné spomienky. No najväčšmi túžila nájsť samu seba. A tak sa rozhodla hľadať – ďaleko od ľudí, pohodlia domova, smogu veľkomiest i technických vymožeností. Rozhodla sa hľadať v divočine.

Kto vlastne som? Kam patrím? A čo chcem v živote dokázať? Otázky, ktoré si z času na čas kladie každý z nás. Šťastlivci nájdu odpovede takmer okamžite, tí menej šťastní ani len netušia, kde majú hľadať. Žijú zo dňa na deň v pochabej domnienke, že smer, ktorým sa ich život uberá, už jednoducho nejde zmeniť. Stále však jestvujú ľudia, ktorí sa v živote dožadujú radikálnej zmeny. Veria, že ak nájdu svoje pravé ja, potom nájdu i svoje budúce šťastie.

I ten najabsurdnejší nápad môže zachrániť ľudské vnútro pred záhubou.

Jednou z tých ľudí je Cheryl Strayedová. Žena, ktorá sa vybrala naprieč divočinou a neskôr tú strastiplnú, no jednako oslobodzujúcu cestu zvečnila pre čitateľa tak jedinečným spôsobom – vložila ju do knihy. Ktovie, možno svojím skutočným príbehom chcela ukázať ľuďom, že i ten najabsurdnejší nápad môže zachrániť ľudské vnútro pred záhubou.

Topiaci sa i „cesty“ chytá

Mala pred sebou 1770 kilometrov a putovanie, úlohou ktorého bolo zachrániť svoj život pred sebazničením. To bolo hlavným cieľom Cheryl Strayedovej. Všetko sa začalo matkinou smrťou, po ktorej nasledoval rozpad rodiny. Obe udalosti ju, samozrejme, hlboko zasiahli. A keď jej krátko nato skrachovalo manželstvo, myslela si, že prišla o všetko. Po štyroch rokoch a zistení, že už nemá čo stratiť, jej v hlave skrsla šialená myšlienka: prejsť vysokohorský chodník Pacific Crest Trail tiahnuci sa pozdĺž Ameriky. Cherylina cesta sa začala na Mohavskej púšti, pokračovala cez celú Kaliforniu a Oregon, až do štátu Washington. Bizarnejší ako táto šialene dlhá cesta bol už iba fakt, že sa ju rozhodla prejsť úplne sama. S diaľkovými túrami nemala nikdy dočinenia, preto netušila, čo všetko ju na prechode týmto vysokohorským chodníkom postretne.

„Na poludnie bola páľava už taká nemilosrdná a chodník tak veľmi vystavený slnku, že som úprimne uvažovala, či prežijem. Jediný spôsob, ako som dokázala ísť ďalej, bol, že som po každých desiatich minútach zastala a päť minút oddychovala, hltavo pijúc z fľaše vodu, ktorá mala teplotu čaju. Keď som kráčala, znova a znova som vzdychala, akoby mi to malo priniesť trochu úľavy, no nič sa nezmenilo. Slnko na mňa ešte stále nemilosrdne zízalo a bolo mu úplne jedno, či prežijem, alebo zomriem.“

Zdolávala púšť, neúprosne páliace slnko, metre snehu i šľahajúci dážď, nevyhla sa stretnutiu s býkom, medveďom či štrkáčmi, šla po stopách pumy a v noci neraz počúvala zavýjanie kojotov. Mohla sa zvrtnúť a vrátiť späť do civilizácie, no jej odhodlanie bolo silnejšie ako strach. Jediné, čo jej ostalo, bola tá cesta. Cesta, ktorá v Cherylinom ponímaní znamenala nádej, že na jej konci nájde skutočný zmysel života.

Po každom daždi vykukne slnko

Utrápila svoje telo, aby uzdravila dušu.

Pocit zúfalstva nás v mihu oka dokáže dostať do úzkych a rovnako rýchlo nám vnukne nápad, ktorý by nám za normálnych okolností sotva skrsol v hlave. Lenže v stave núdze sme ochotní urobiť čokoľvek a presne to urobila Cheryl. Utrápila svoje telo, aby uzdravila dušu. No všetci dobre vieme, že život nám nič nedá zadarmo a často musíme prejsť peklom, kým sa ocitneme v „raji“. A naša turistka časom pochopila, že to, čo ona vníma ako peklo, je v skutočnosti nádherný prírodný raj.

„Milovala som, keď som sa stratila v rytme krokov a cinkotu lyžiarskej palice na zemi; to ticho piesní a viet v mojej hlave. Milovala som hory a kamene a vysokú zver a zajace, ktoré vtrielili medzi stromy, a chrobáky a žaby, ktoré sa teperili krížom cez chodník. No deň čo deň nadišiel bod, keď som už chodník nemala rada, keď bol monotónny a ťažký a myseľ sa presunula na prvotný stupeň, ktorý neobsahoval nič okrem pohybu vpred, a ja som kráčala, kým sa chôdza nestala neznesiteľnou, kým som neverila, že už neurobím ani krok, a vtedy som zastala, utáborila sa a zručne vykonala všetky úlohy spojené s táborením, všetko v snahe čo najrýchlejšie sa dostať k požehnanému momentu, keď sa budem môcť v stane úplne zničená zložiť.“

Wau. Presne to bolo počuť z mojich úst počas čítania tejto knihy. Niežeby som podceňovala ženské pokolenie, no bolo pre mňa ťažké uveriť skutočnosti, že žena len o čosi staršia odo mňa dokáže prejsť divočinou stovky kilometrov sama samučičká. Mala som pocit, že tá žena sa namiesto nového života vybrala hľadať smrť. Veľmi rýchlo som si však uvedomila, že v jej psychickom rozpoložení nemohla urobiť lepšie. Keď ste totiž na takej dlhej púti, jediné, na čo sa vaša myseľ upína, je prítomnosť a snaha zistiť, čo budete jesť, kedy a kde sa utáboríte na noc, ako si založíte oheň. To sú jediné myšlienky, ktoré vám víria hlavou – trápia vás, no zároveň oslobodzujú od problémov, kvôli ktorým ste sa tú pekelnú cestu rozhodli podstúpiť. A vy odrazu zistíte, že vám nezostal čas na krokodílie slzy či siahodlhé úvahy o vašom zbabranom živote.

Každou ďalšou prečítanou stranou som Cheryl čoraz viac obdivovala. A úprimne som jej závidela. Voľnosť, slobodu, ten pocit bytia, kedy vaše problémy zmiznú a nahradí ich jemný vánok, ktorý vám rozcuchá vlasy vo chvíli, keď upierate pohľad na priezračne čisté jazero uprostred divočiny. Je to pocit, ktorý prajete zažiť každému; pocit, ktorý by ste nevymenili ani za všetky peniaze sveta. Príroda je váš jediný priateľ a v ten daný moment tam túžite zostať navždy.

Vaša vlastná divočina

Budete si ju vychutnávať ako dobre vychladené pivo.

Divočina vás dostane. Zaujme vás natoľko, že i vy budete mať chuť absolvovať Pacific Crest Trail. Vleje vám do žíl novú energiu a neukojiteľné nutkanie vstať, vystrojiť sa a zamieriť niekam do hôr (Amerika je ďaleko, takže vám musia stačiť i Vysoké Tatry). Poprípade si vygooglite trasu chodníka, a hoci ním pôjdete iba prstom po mape, budete mať pocit, akoby ste kráčali vedľa Cheryl. Vďaka nádherným fotkám zas môžete obdivovať krásu hôr, lúk, púští i jazier, ktorými knižná turistka prechádzala. Ja som to využila a počas čítania som sa potom ľahko ocitla na chodníku a kochala sa výhľadom. No nemýľte sa! Divočina ani zďaleka nie je iba nudný opis 1770 kilometrovej cesty. Zabavíte sa, občas vybočíte z chodníka, stretnete rovnako šialených ľudí ako vy a nevyhnete sa ani intímnej chvíľke. Je to taktiež cesta popretkávaná spomienkami na časy minulé, kedy rozhodnutie vydať sa po Pacific Crest Trail bolo ešte vo hviezdach.

Ak máte radi dobrodružstvo, potom je Divočina tá pravá kniha pre vás. Budete si ju vychutnávať ako dobre vychladené pivo. Neodporúčam ju však čítať ženám, ktoré až priveľmi dbajú na svoj zovňajšok. Dámy, ak sa dostanete k pasážam opisujúcim sčerneté, odlupujúce sa nechty, do krvi zodratú kožu, pľuzgiere veľkosti eurovej mince, prepotené tričko, neoholené nohy či mastné vlasy, budú vás pravdepodobne obchádzať mdloby. Alebo si na ňu predsa len trúfate?

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Cheryl Strayedová
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: IKAR
  • Počet strán: 384
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 august 2013
  • Žáner: dobrodružné
  • Poznámka: Kniha bola sfilmovaná v hlavnej úlohe s Reese Witherspoon.
Čítané 1655 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.