utorok, 16 jún 2015 17:18

Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)

Môže John Green napísať zlú knihu? No, pravdepodobne môže. Ale o tom až inokedy, lebo jeho najnovšie dielo patrí medzi moje top ,greenovky´.

Mať celý život za frajerky len Katheriny človeka poznačí. Colin ich vystriedal už devätnásť a každá jedna mu dala košom. To je dosť aj na koňa, nemyslíte? S priateľom Hassanom teda Colin vyráža na road trip, aby si dal pokoj od žien, prípadne našiel ďalšiu Katherinu, ktorá mu zlomí srdce.

Takto sa malý génius Colin, ktorý má záľubu vo vytváraní prešmyčiek a pamätá si všetko, čo kedy čítal, spolu s vtipným priateľom Hassanom, ktorý má v živote jasný cieľ – pozerať telku a jesť hranolčeky – dostanú do mesta Gutshot. A že toto mesto je riadna „šleha“, zisťujú čím ďalej, tým viac. Stretávajú tu Lindsey, u ktorej bývajú, keďže jej mama ich načas zamestnala.

Colin má jediný cieľ – chce zakričať Heuréka"

„Potrebujem niekoho, kto je celkom slušne bystrý a nepochádza z Gutshotu. A tieto požiadavky obaja spĺňate. Dám vám obom päťsto dolárov na týždeň a k tomu ubytovanie a stravu. Ste prijatí! Viajte v rodine gutshotskej textilky!“

Colin má jediný cieľ – chce zakričať Heuréka" – a prísť na objav hodný minimálne Nobelovej ceny. A tak sa rozhodne vymyslieť poučku, podľa ktorej nesie celá kniha názov a ktorá bude predpovedať vývin všetkých vzťahov na svete. Podarí sa mu to?

Niekedy je lepšie nevedieť

Viac vám naozaj prezradiť nechcem, lebo čím menej o deji viete, tým zábavnejšie bude čítanie. Výborný dobrodružný príbeh plný vtipu a typických situácií, pri ktorých si poviete: „Vážne?!“, je v knihe požehnane. Až tak, že sa sem úplne hodí použiť staré známe klišé: „stránky sa čítali samé.“

Miesta prešpikované nadávkami, ktoré mi prekážali, kým som sa nedozvedela ich skutočný význam...

Aj keď som miestami tušila, ako to v príbehu nakoniec bude, moje splnené očakávania ma tentoraz potešili. Ľahký štýl, miesta prešpikované nadávkami, ktoré mi prekážali, kým som sa nedozvedela ich skutočný význam, sa striedali s absurditami, ktoré vie uvariť len sám život a naservírovať John Green.

„,No dobre, ale čo presne sa tam vyrába?´ spýtal sa znovu Colin.
,Budeš sa smiať.´
,Nebudem sa smiať.´
,Sľúb mi, že nebudeš.´
,Sľubujem.´
,Je to textilka. V súčasnosti vyrábame najmä, ehm, šnúrky do tampónov.´“

Recenzia na dobrú knihu sa píše celkom ťažko. Nemôžete predsa napísať, že kniha bola super a prečítajte si ju, ale zároveň si nechcete vystrieľať všetky tromfy a poukázať na všetky zaujímavé veci, ktoré ukrýva. Ale predsa jedno lákadlo: Na konci je naozajstná poučka, z ktorej som síce nerozumela takmer nič, ale už to, že ju autor naozaj vymyslel a dal na papier, ma pobavilo ešte viac.

Na konci je naozajstná poučka!

John Green sa opäť sústredil na to, v čom je dobrý a pretavil to do príbehu, ktorý nie je romantický v pravom zmysle slova, ale istým nenásilným spôsobom vás chytí za srdce. Ako v jeho ostatných knihách, aj tu vytvoril sympatické postavy, ktoré sú miestami čudácke, no majú srdce na pravom mieste. A keď sa tam vmieša správne množstvo humoru doplnené o skvelú pointu, nemôže z toho vzniknúť nič iné, iba dobré čítanie. Mňa týmto dielkom Green dostal. A preto, ak sa vám moje odporúčania zdajú prehnané, tak si knihu prečítajte a urobte si vlastný názor. Ak vás to nechytí tak ako mňa, minimálne nebudete sklamaní.

„,Ty pôjdeš s Colinom, aby nezablúdil,´ pokračovala Hollis v rozhovore s Lindsey. ,A ja vezmem... ako sa to voláš?´
,Nie som terorista,´ povedal Hassan, akoby jej tým odpovedal na otázku.
,Tak to mi odľahlo,´ usmiala sa Hollis.“

Ako som si zamilovala všetky postavy, aj Colina s jeho prešmyčkami, tak ani na knihu naozaj nemôžem povedať nič zlé. Dokonca ma niečomu naučila – pozerajte – Super vec – Vrece pús (dĺžeň navyše mi snáď odpustíte :-) )

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: John Green
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: YOLI
  • Počet strán: 264
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2015
  • Žáner: dobrodružné
Čítané 1944 krát
Viac z tejto kategórie: « Druhá šanca Výnimoční ľudia »

1 komentár

  • Odkaz na komentáre Luci nedeľa, 08 november 2015 14:56 Napísal(a) Luci

    Čítala som jednu greenovku a odvtedy ani jednu. Boli to Papierové mestá a naozaj ma sklamali. Väčšina ľudí mi vraví, že tá kniha je úžasná, no ja svoj názor zmeniť nemôžem. Nedá sa to. Po tomto článku však začnem rozmýšľať, že dám greenovkám ešte jednu šancu a siahnem po Poučke o podstate predvídateľnosti Katherín.

    Nahlásiť

Napíšte komentár