utorok, 09 december 2014 20:13

Deti chovateľov slonov

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Že sa rodičom občas niekde zatúlajú deti pri hre, je normálne. A normálne je aj to, keď sa rodičia stratia deťom z dohľadu. Za menej prirodzené však považujem zmiznutie rodičov – teda situáciu, kedy sa rodičia nevrátia večer domov, nenechajú svojim trom deťom žiadny odkaz, ani list na rozlúčku, a keď sa ich deti ocitnú v divnom sanatóriu pre drogovo závislých.

Presne to sa stalo Hansovi, Tilte a Petrovi. Z minúty na minútu sa z nich stavajú bábky v rukách dánskych inštitúcií, ktoré sa ich za každú cenu snažia udržať pod kontrolou. Ako sa súrodenci dovtípia, ide najmä o ich rodičov, nie ich vlastnú bezpečnosť. Majú presne 24 hodín na to, aby prišli na to, kde sa ich milovaní, aj kam trochu šibnutí rodičia vyparili.

Majú presne 24 hodín na to, aby prišli na to, kde sa ich milovaní, aj kam trochu šibnutí rodičia vyparili.

Kľúčom k ich vypátraniu je tajná miestnosť v rodinnom dome a tajomný odkaz, ktorý tam Tilte s Petrom nájdu. Musia prísť hlavne na to, čo za slonie šifry im to tam rodičia na útržok papiera napísali. Kto to má, dočerta, vedieť rozlúštiť? Tilte, Petrova staršia sestra známa svojou inteligenciou a výrečnosťou, to nenechá len tak a púšťa sa s bratom do pátrania na vlastnú päsť. Čím viac sa však snažia prísť na riešenie záhady, tým zložitejšie hádanky a podivnejší ľudia sa im postavia do cesty.

Ako Pipi

Petrovo rozprávanie vás vráti do čias, keď ste sa ráno ako dieťa zobudili a vedeli ste, že dnes to príde, dnes budete pozerať Pipi dlhú pančuchu. Tak presne v takomto duchu budete čítať aj tento príbeh. Stanete sa súčasťou pátracej misie, ktorá zavedie súrodencov mimo bezpečia ich ostrova na pevninu, aby azda tam našli odpovede na otázky – kam zmizli naši rodičia?

Každý z nás vo svojom vnútri chová slony. Niečo ako potlačené túžby, nevyslovené priania, ale aj sklamania, cez ktoré sme sa nikdy nepreniesli, s ktorými sme sa odmietli zmieriť...

„Najprv by som ťa však rád oboznámil s výzorom mojich rodičov, aby si sa stihol schovať pod bránou, skrátka, pratať sa im z cesty, ak by si na nich niekde narazil. Obaja sú v pokročilom veku, otec má štyridsať rokov a mama bude mať štyridsať tak o rok či o dva. Má plavé vlasy a v lete býva taká opálená, že lekári, ktorí počas dovoleniek zastupujú kolegov v našej nemocnici, sa jej vypytujú, či hovorí po dánsky. Opakuje sa to zakaždým, keď Hansa, Tilte alebo mňa privezie na pohotovosť. A už sme zažili letné prázdniny, keď sme pohotovosť navštívili aj dvanásť ráz. Hoci je mama vo veku, ktorý Tilte opisuje slovami jednou nohou v hrobe, ešte stále vyzerá ako mladé dievča, a keďže som k tebe úprimný, musím ísť s farbou von. Na niekoľkých kamarátoch som totiž vypozoroval, že sa mierne zaľúbili do mojej mamy. Dokonca sa do nej buchli aj tí, o ktorých som sa spočiatku domnieval, že sú pri zmysloch.“

Román Deti chovateľov sloní je tak trochu filozofické zamýšľanie sa nad životom a nachádzaní tajných dverí vo svojom vnútri a hľadaní skutočného šťastia v živote. Tilte s Petrom rozprávajú o tom, ako každý z nás vo svojom vnútri chová slony. Niečo ako potlačené túžby, nevyslovené priania, ale aj sklamania, cez ktoré sme sa nikdy nepreniesli, s ktorými sme sa odmietli zmieriť...

Trochu netradičná rodinka

Je to až neuveriteľný príbeh mladých ľudí, ktorí nepoznajú strach pachtiaci po dobrodružstve. Ich život je vlastne jedno veľké dobrodružstvo – otec je farárom, matka multifunkčná žena v domácnosti – nie však za sporákom či pri detskej postieľke – stále niečo zvára, vyrezáva, majstruje. Taká zvláštna rodina, poviem vám na rovinu. Všetci tak rozdielni, no predsa ich spája akýsi druh vnútorného sveta, kde každý z členov rodiny prežíva svoju vlastnú realitu nezávisle od tej skutočnej.

Všetci tak rozdielni, no predsa ich spája akýsi druh vnútorného sveta, kde každý z členov rodiny prežíva svoju vlastnú realitu nezávisle od tej skutočnej.

„Netreba však podceňovať ani prababkinu životnú silu. Človek sa nedožuje deväťdesiatich rokov, neprežije viacero svojich detí a šesť zničených platničiek, koniec prvej a celú druhú svetovú vojnu, ak nemá v sebe nejaký motor. Poviem to takto: ak by prababka bola automobil, karoséria by sa už rozpadala, lebo to sa s ňou deje, odkedy ju poznám. No motor pradie, akoby práve zišiel z továrenského pásu.“

Každý máme tajomstvá

Kniha nie je len o záhade zmiznutia niečích rodičov. Je tiež o tom, aby sme si uvedomili, že každý z nás ukrýva vo svojom vnútri tajomstvá, ktoré zamyká na sto zámkov kdesi hlboko v sebe, aby nikdy nevyšli na povrch. Ale pozor! Hrozí nebezpečenstvo preniknutia do vášho života, kde môžu spôsobiť poriadne zmätky.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Peter Hoeg
  • Národnosť: dánska
  • Knihu vydalo: Slovart
  • Počet strán: 368
  • Dátum vydania: pondelok, 05 marec 2012
  • Žáner: dobrodružné
Čítané 1939 krát

Najnovšie od Michala Guľasová

Viac z tejto kategórie: « Labyrint Kam si zmizla Bernadette »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.