piatok, 31 október 2014 16:59

Jazdec bez hlavy

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)

Texaskou prériou sa už desaťročia nesie jeden príbeh. Pevne spätý s dobou, kedy sa po zelených pláňach preháňali lovci mustangov, plantážnici, obchodníci i otroci. A tí by vedeli rozpovedať historku o záhadnom jazdcovi, cválajúcom prériou šialeným galopom a s výzorom naháňajúcim hrôzu – o Jazdcovi bez hlavy.

Základom každej zmysluplnej ruvačky, zbabelej pomsty či akejkoľvek neférovej odplaty býva láska. Teda žena, pre ktorú sa oplatí riskovať život. Inak tomu nebolo ani v záhadnom príbehu, ktorý sa začal nevinným vzplanutím dvoch osamelých sŕdc.

„V očiach texaskej spoločnosti hlboko klesol.
Pomyslenie na to mu spôsobovalo nevýslovné muky, a keď si ešte uvedomil, že pôvodcom jeho poníženia je súper v láske, od zúrivosti takmer zubmi škrípal.
Maurice lovec mustangov musí zomrieť! A ak nie jeho rukou, rukou Cassia Calhouna, potom hociktorou inou. Kapitán nepochyboval, že v rozsiahlych texaských prériách nájde remeselného vraha.“

Keď mladý Ír Maurice Gerald – známy lovec mustangov – narazí v prérii na rad krytých vozov, netuší, že sa jeho život od základov zmení. Zachráni sprievod pred hrozivou búrkou a zisťuje, že zachránenými sú noví obyvatelia haciendy Casa del Corvo – plantážnik Pointdexter, syn Henry, jeho nafúkaný bratanec Cassius Calhoun a... Louisa Pointdexterová. Plantážnikova dcéra a žena hodna krvavej bitky. Krásna Louisa a lovec mustangov sa do seba na prvý pohľad zamilujú, no ich lásku musia držať v tajnosti. Lásku, ktorá privedie Mauricea na cestu smrti.

Láska privedie Mauricea na cestu smrti.

Stalo sa to v jednu mesačnú noc, keď Henry pristihol Louisu, ako sa na brehu rieky objíma s lovcom mustangov. Samozrejme, zradca bol „milovaný“ bratanec Cash. Pohádali sa, no len čo mladý Pointdexter pochopil Louisinu bezhraničnú lásku k Mauriceovi, ešte v tú noc sa za ním vychytil naprieč prériou, aby ho poprosil o prepáčenie. Na druhý deň sa na haciendu vrátil zakrvavený Henryho kôň. Bez jazdca. Ihneď sa začalo pátranie. Zhromaždili sa ľudia na čele s Henryho otcom a bratancom Cashom a vydali sa po stopách konských kopýt. Tie ich priviedli k obrovskej kaluži krvi, ktorej značné množstvo napovedá, že jej majiteľ je nepochybne mŕtvy. Komu však patrí? Mladému Írovi či Henrymu Pointdexterovi? Kde je telo nebohého? A kde je muž, ktorý prežil? Obaja akoby sa prepadli pod čiernu texaskú zem. Čo za drámu sa to odohráva v naoko pokojných texaských končinách?

„Bezhlavé“ dobrodružstvo je potrebné rozlúštiť

Či je to náhoda a či súvislosť, od násilnej smrti jedného z mužov vídavať po prérii čudného jazdca. Jazdca bez hlavy...

„Hnedý kôň, ktorého Phelim už dávno spoznal, ostro zabočil a odcválal naspäť do prérie.
Phelim, ktorý nemohol od jazdca odtrhnúť oči, odrazu sa celý zatriasol a zmeravel od nového prívalu hrôzy. Pri obrate koňa uvidel – a bolo to zo všetkého najhroznejšie – uvidel hlavu človeka, ktorý sedel na koni, no miesto toho, aby mal hlavu na krku, medzi plecami, mal ju v ruke pri prednej hlavici sedla.
Keď sa kôň obrátil k nemu bokom, Phelim uvidel – alebo si myslel, že vidí – hroznú tvár mŕtvoly, pokrytú zaschnutou krvou.“

Veľkou záhadou je i skutočnosť, že bezhlavý na sebe nosí Mauricov odev – pásikavú serapu a čižmy z jaguárej kože. Dokonca i kôň, na ktorom cvála, patrí lovcovi mustangov. Spleť záhadných udalostí sa ešte viac zamotáva.

Mylná domnienka alebo „keď zdanie klame“

Jazdec bez hlavy? Vymyslená báchorka!“ To sa mi prehnalo hlavou, keď som knihu dostala prvýkrát do rúk. Nemožno predsa cválať na koni, keď človeku chýba dosť podstatná časť ľudského tela! Napriek pochybnostiam som ju však jeden večer otvorila a či som chcela, či nie, natoľko som sa pohrúžila do deja, že moja nedôvera voči románu sa vyparila. Vlastný mylný úsudok ma opustil na posledných stranách, kedy som zistila, že moja prvotná reakcia bola pravdivá iba spolovice. Príbeh síce bol vymyslený, no báchorka to rozhodne nebola. Žiadne sci-fi, žiadny nonsens. Bezhlavý jazdec bol až príliš ľudský a reálny.

Bezhlavý jazdec bol až príliš ľudský a reálny.

Cudzia koža za vlastnú

Mám veľa dôvodov domnievať sa, že si tento dobrodružný román opäť niekedy prečítam. Prirodzene, záver ma neprekvapí tak ako pri premiérovom čítaní, no samotná kniha je úžasne napísaná. Ide o jedno zo starých „cowboyských“ dobrodružstiev, pri ktorom máte pocit, že ste jeho súčasťou. Zabudnete na dnešný uponáhľaný, umelo vytvorený svet a ovanie vás prirodzená sloboda. Priam cítite ladné pohyby zvieraťa pod sebou, do uší vám dolieha dupot konských kopýt, na tvári vás šteklí jemný vánok a užívate si teplé slnečné lúče, ktoré zohrievajú nedotknutú prériu rozprestierajúcu sa všade, kam sa pozriete. Ach, ako by som to len chcela zažiť na vlastnej koži!

Takúto „poživeň“ ocení každý, kto v sebe nosí čo i len štipku dobrodružného ducha.

Darmo, knižný svet je knižný svet. A práve vďaka nemu a tomuto starému, za to však veľmi cennému zväzku sa tentoraz ocitnete medzi dobrodruhmi, ktorých životným krédom je spravodlivosť, pravda a zadosťučinenie. Ak vás láka predstava stať sa jedným z nich, potom neváhajte a pustite sa do Jazdca bez hlavy. Som si istá, že takúto „poživeň“ ocení každý, kto v sebe nosí čo i len štipku dobrodružného ducha.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Thomas Mayne Reid
  • Národnosť: írska
  • Knihu vydalo: Mladé letá
  • Počet strán: 440
  • Dátum vydania: sobota, 01 január 1972
  • Žáner: dobrodružné
  • Poznámka: Román vyšiel v edícii STOPY.
Čítané 4124 krát
Viac z tejto kategórie: « Na počiatku bolo koleso Labyrint »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.