pondelok, 07 júl 2014 18:45

57 km od Taškentu

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Premýšľali ste už, ako nás, Slovákov a Slovenky, vidia na západe? Napríklad triumfálne štrnganie kľúčmi v ´89. Pre nás prílev „mekáčov“ a demokracie, pre nich úplne obyčajný kapitalizmus.

Druhá kniha Zusky Kepplovej 57 km od Taškentu dokazuje, že mladá autorka to jednoducho vie. Precítiť, pozorovať a spísať výpovede dnešnej mladej generácie, ktorá prišla na svet pár rokov pred a pár rokov po páde komunizmu. Nevtieravo sa vnoriť do vašich a našich emócií a zážitkov, dať ich na papier a dopriať nám tak pocit vzájomnej spolupatričnosti. Odrazu svet vidíte úplne inak. Už nie ste sami! Je tu celá generácia ľudí, ktorá to vidí možno nie úplne rovnako, ale zaiste v podobnom zornom uhle.

Kniha sa skladá z dvoch noviel. Obe rozprávajú príbehy nomádov, expatov, ľudí, ktorí cestujú, žijú „mimo“ a snažia sa vo svete zanechať svoju stopu. Svoj odtlačok prstov. Vo veciach, v ľuďoch, v spôsobe života, vo vzťahoch, v umení, v milovaní.

Prvá novela Slo_oda vypĺňa pár zabudnutých či vynechaných uhlov pohľadu na náš víťazoslávny prechod od socializmu ku kapitalizmu. Mladý americko-nemecký pár Henryk a Vere príde po páde režimu za exotikou do Bratislavy. Postkomunistickej krajiny, kde sa začína budovať tá sloboda. Čo to však znamená? Ako ju vidia cudzinci a cudzinky, čo v nej už dávno žijú? Je sloboda sieť „mekáčov“? Ako skutočne funguje lepší západný svet? A je vôbec lepší?

„Vieš, títo ľudia mali vo vláde kopu rockerov a vlasatých disidentov a mysleli si, že na druhej strane oceánu budú mať dočinenia s podobnou partičkou. Že azda v Bielom dome sedia ľudia z Woodstocku a šíria lásku na vlnách Slobodnej Európy. Sloboda, sloboda, mali jej plné ústa!“

Zuska Kepplová v novele zvolila netradičný spôsob rozvíjania deja. Príbeh rozprávajú jednotlivé hlavné postavy prostredníctvom svojich zážitkov, emócií a prehovorov jeden druhému. Spoznávame tak sondu nielen spoločenskú, ale i psychologickú.

Autorka rozohráva malú „studenú vojnu“, v ktorej sa stretáva vysnený lepší západ s údajne horším zaostalým východom. Poukazuje na stigmatizmus expatov, ktorí sa snažia o úspech za hranicami, no nevedia sa zbaviť nálepky „Z východu“. Opačné pocity prežívajú Henryk, Vere a Mick. Trojica zo západu, ktorá s veľkými ideálmi prišla plánovať lepší zajtrajší svet. Ako to však už býva, ideály a realita sú často na opačnom brehu rieky a ľudia radi pália mosty...

Druhá novela 57 km od Taškentu je o trojici Bill, Zoli a bejby. Sú z Maďarska, New Yorku a Srbska. Žijú v Budapešti vo zvláštnom voľnom trojuholníku, ktorého hranice menia podľa vlastných túžob. Nepatria do domovskej krajiny, a tak sa snažia nájsť seba v cudzine. V trojici, dvojici, ale i osamote. Navzájom previazaní, no napriek tomu sami za seba. Bill a Zoli pôvodom z Pešti, no dušou zo západu. Bejby ako srbská študentka antropológie, ktorá medzi nimi tvorí spojku, most, iskru a koliesko zmeny neustáleho pohybu vpred. S vlastnými príbehmi sa snažia vytvoriť jedno. Celok, ideálne miesto, kde bude dostatok šťastia a všetci budú spokojní.

„Bill miloval New York. Raz zbadal svoj obraz rozkúskovaný na fasáde výškovej budovy a už sa viac nedal dokopy. Keď som v Budapešti, chýba mi New York. Som tu stále ospalý. Nemám energy. To mesto ma dobíjalo. Všetci sa tam išli zblázniť. Zakončil hltom v rukách ohriatej Býčej krvi. Chcela, aby Bill ďalej rozprával. Zdalo sa jej, že v starých kreslách sa im dobre sedí, že sú príliš unavení na cestu do mesta, napokon nič im tu nechýbalo. Nie, naopak! Všetkým im čosi strašne chýbalo. A o tom chcela, aby hovorili. Možno, keď každý pridá svoju chýbajúcu časť, zložia celok.“

Obrazy Pešti, opisy starobylého mesto, (ne)gýčový trojuholník, Býčia krv a filozofovanie nad jedlom dodávajú novele bohémsky charakter. Radi sa vidíme v takejto póze. Tvárime sa nad vecou, scestovane, filozoficky, moderne a snažíme sa pôsobiť nezávisle. Autorka však opäť vymetá spod koberca vnútorné prežívania, ktorými sa obyčajne nechválime, lebo nie sú dosť „kúl“. A práve preto sú jej knihy také dobré, tak ľahko čitateľné a súčasne tak neľahko stráviteľné. Pretože sú zo života, skutočné, navyše napísané svojským, sviežim a mladým, jazykom. Knihu 57 km od Taškentu si prečítať nemusíte. Ale mali by ste.

Diela Zusky Kepplovej sú jedinečné hlavne svojím námetom. Cestovateľské zážitky z cudzích krajín už spísal kdekto. Avšak Zuska má talent nielen na opisy, ale aj na psychologicko-spoločenskú reflexiu. Navyše to robí prostredníctvom nevšedných postáv a ich osudov. Často sú to zážitky a prežívania nám blízke, s ktorými sa však zvyčajne nedelíme, či skôr nechválime.

Autorke sa darí osloviť mladú generáciu medzi 25 až 40 rokov, ktorá mala ako prvá otvorené možnosti ísť von. Bolo to od nej akosi prirodzene očakávané, že sa chopí možností, ktoré jej veľký svet" ponúka. No nik sa nespýtal, či to generácia skutočne chce a hlavne aké to je biť sa vonku o lyžičku v konkurencii celého sveta.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Zuska Kepplová
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Koloman Kertész Bagala
  • Počet strán: 168
  • Dátum vydania: utorok, 03 december 2013
  • Žáner: dobrodružné
Čítané 2556 krát
Viac z tejto kategórie: « Šum Útek do divočiny »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.