Janka Teťáková

Janka Teťáková

Dnes sa nájde množstvo odborníkov na každú oblasť nášho života. Snažia sa nás presvedčiť, že práve ten ICH životný štýl by sme mali vyznávať, prejsť na ICH typ zdravého stravovania, predkladajú nám, ako má náš život vyzerať, čo sa nosí a čo, naopak, už nie, čo je normálne a čo musíme mať, aby sme boli cool.

Každá doba so sebou prináša množstvo zmien. Ako sa menia ľudia, tak sa menia aj ich hodnoty. Kedysi človeku stačilo len šťastie, zdravie a láska. Aj dnes sa k týmto hodnotám ľudia upínajú, avšak každý z nás si pod nimi predstavuje niečo iné. Čo dokáže navodiť pocit šťastia vám?

Jednotlivé osudy členov Klubu tých, čo prežili, sa pomaly završujú. Štyria z nich už našli svoj pokoj, lásku a zdá sa, že i trvalé šťastie. Mary Baloghová sa v piatom pokračovaní tejto čitateľsky úspešnej série zameriava na ďalšieho muža, ktorý potrebuje prekonať psychickú i duševnú traumu z napoleonskej vojny. Nájde aj Ralph to, po čom najviac túži?

77 dní. To je čas, ktorý ľudstvu zostáva do nezvratnej zrážky Zeme s asteroidom. Civilizácia sa rúca, infraštruktúra neexistuje. Človek sa mení na barbara, zákony a zásady sú pre mnohých len utópiou. Nastal čas plniť si posledné priania. Nie však pre bývalého detektíva Palacea... Alebo je jeho posledným prianím boj s veternými mlynmi?

Má podľa vás zmysel vyšetrovať vraždu, keď o pár mesiacov aj tak 90 % populácie zahynie? Má podľa vás zmysel robiť čokoľvek, keď viete, že zomriete? Má podľa vás zmysel správať sa ako človek až do samého nezvratného konca?

Syndróm prizerajúceho sa, resp. syndróm nezúčastneného diváka označuje správanie sa ľudí, potenciálnych svedkov, ktorí v nebezpečnej situácii nezasiahnu, ani nepomôžu. Najčastejším dôvodom môže byť skutočnosť, že sú v danej situácii prítomní aj iní ľudia – a práve tí sa do prípadu tiež môžu zamiešať. Alebo žijeme vo svete, kde je už každému všetko jedno?

Prenasledovanie Židov, mizerné podmienky na život, chudoba, smrad, špina, choroby, vysoká úmrtnosť, inkvizícia, mor, ale aj verná a oddaná láska, zmysel pre poctivosť a spravodlivosť, túžba robiť v živote dobro. Benátky na konci 16. storočia, práve tam vás Roberta Richová pozýva. Nech sa páči, vitajte.

Lou Clarková prežila s paralyzovaným Willom Traynorom šesť mesiacov. Za ten čas ho stihla spoznať, za ten čas sa do neho stihla zaľúbiť a za rovnaký čas sa jej ho nepodarilo presvedčiť o tom, že žiť sa oplatí. Ste zvedaví, čo bolo potom?

40. roky 20. storočia priniesli ľudstvu veľa zlého. Ak by sme išli pekne poporiadku a snažili sa vymenovať všetky udalosti, tragédie, projekty či pamätné miesta, trvalo by nám to neskutočne dlho. Román Nemecké dievča neplače sa zameriava predovšetkým na šialený experiment s ľudskou rasou – všetko „zlé“ vyhubiť a to „dobré“ nechať plodiť.

Často sa správame, akoby sme my boli tí najdokonalejší, najrozumnejší a najšikovnejší. Na mnohé, podľa nás menej rozvinuté spoločnosti, sa dívame zhora. Pritom zabúdame na to, že bez toho, čo bolo pred nami, by sme ani my neboli a bez toho, čo nám zanechali, by sme museli začínať od nuly.

Strana 7 z 23