Janka Teťáková

Janka Teťáková

Žiť plnohodnotný život. To je pre väčšinu ľudí asi najväčšie želanie. Kedy ale budeme môcť povedať, že sme taký život prežili? To sa asi nikdy nedozvieme. Zaručených receptov na to, ako taký život žiť, je, paradoxne, nespočetné množstvo. Ako potom reagovať na knihu s dnes toľko sprofanovaným titulom?

Utrpenie, ktoré má zmysel, sa znáša ľahšie. Trest za pochybenia či zlyhania má na človeka katarzné účinky a ľudská povaha tento trest prijíma ako istú zákonitosť. Vďaka tomu sa s trestom dokážeme ľahšie vyrovnať. Ale ako reagovať na trest, ktorého pôvod nepoznáme?

Niektorí anglickí džentlmeni v 19. storočí fajčili ópium. Iní pili gin. Zopár z nich opantal hazard. Lord Alec Knight však bol závislý od Becky Wardovej...

V týchto dňoch ubehlo 20 rokov od masakry v Srebrenici. V novembri zároveň ubehne 20 rokov od podpisu Daytonskej mierovej zmluvy, ktorá formálne ukončila vojnu v Bosne a Hercegovine. Strašný a hlavne nezmyselný vojnový konflikt s množstvom nevinných obetí, s ranami, ktoré dodnes krvácajú. Niektorí si na tie udalosti jasne pamätajú, iní len matne.

Úspešný detektív losangelskej polície Harry Bosch sa v zmysle hesla „ak nezáleží na každom, nezáleží na nikom“ púšťa do vyšetrovania komplikovaného prípadu. Tentoraz má v rukách pekelne žeravú zmes faktov o troch zdanlivo nesúvisiacich prípadoch. Ako sa má pustiť do ich riešenia bez toho, aby sa popálil?

Je pravdou, že o dejinách nášho územia máme málo vedomostí. Ak sa o ne cielene nezaujímame a na dejepise sme si miesto počúvania výkladu radšej posielali so spolužiakmi „lístočky“ a rôzne iné odkazy, ani sa o nich nemáme ako dozvedieť. Určitý obraz o nich nám však môžu ponúknuť napr. aj historické romány.

Tematika 150 rokov trvajúceho „pobytu“ Turkov na našom území po moháčskej katastrofe je bohato zastúpená nielen v historických piesňach a povestiach, ale aj v románoch súčasných slovenských autorov. Jednou z nich je aj trilógia Rytier a zbrojnoš.

Testy DNA sú v súčasnosti jedným z najdôležitejších faktorov na určenie blízkej príbuznosti. Sú prvou voľbou v prípade dokazovania otcovstva, zistenia identity alebo odhalenia zločinu. Aký bol však postup pred pár desiatkami rokov, keď sme ešte nepoznali význam deoxyribonukleovej kyseliny? Bola dôkazom farba vlasov, očí alebo povahové črty jedinca?

Pred vlastným osudom sa vraj nedá ujsť, čo je vopred dané, to nás neminie. Túto skutočnosť si uvedomuje aj Pútnik, muž mnohých tvárí a mnohých životov, ktorý však pre okolitý svet vlastne neexistuje.

Neprejde snáď mesiac, aby kníhkupectvá a čitateľská verejnosť nezaznamenali novú knihu o nejakej viac či menej známej osobnosti. Presný pomer nepoznám, ale odhadujem, že častejšie pritom ide o „celebrity“, menej často o skutočné osobnosti.

Strana 17 z 24