Janka Teťáková

Janka Teťáková

Snobská, nedbanlivo elegantná, prirodzená, pôvabná... jednoducho dokonalá. A v jednoduchosti impozantná. Taká je pravá Parížanka. Byť ňou je snom nejednej „obyčajnej“ ženy, byť s ňou je snom nejedného muža. V čom tkvie ich čaro?

Rodina je pre každého z nás skalou, na ktorej staviame celý svoj život. Ak však zistíme, že tá skala nie je ničím iným, len obyčajnou ilúziou, v tom lepšom prípade nám to môže vyraziť dych...

Ak raz vyslovíme sľub, znamená to, že prejavíme vôľu zaviazať sa niečo vykonať. Netreba ho brať na ľahkú váhu, preto je pre nás samozrejmosťou nesľubovať niečo, o čom dopredu vieme, že aj tak nechceme splniť. Addie Bundrenová mala pred smrťou jedno želanie – aby ju rodina pochovala tam, odkiaľ pochádza. A oni jej to sľúbili.

Súčasná doba si žiada človeka, ktorý sa jej ľahko prispôsobí. Človeka rýchleho, uponáhľaného, podliehajúceho stereotypu, človeka, čo nemá čas na seba, na svoju rodinu ani priateľov. Možno mu to tak vyhovuje, možno len jednoducho nemá na výber.

Kórejská ľudová múdrosť tvrdí, že povaha kórejských ľudí je húževnatá a tvrdohlavá – sú majstri v prežití. Iné príslovie zas hovorí, že ak týchto ľudí hodíte doprostred oceána, nájdu si svoju cestu na suchú zem. Hjon-so Leeová je živým príkladom pravdivosti týchto tvrdení.

Pred mnohými storočiami istý princ našiel v koryte vyschnutej rieky modrý kameň, ktorý mu neskôr zachránil život. Ukáže sa, že kameň je Ohnivé jazero – vzácny diamant, dar z lásky bohyne zeme pre boha morí. Bohyňa sa rozhnevá, kameň i majiteľa prekľaje. A tak vlastník diamantu bude síce žiť naveky, kým ho bude mať pri sebe, no všetkých jeho drahých zato postihne nešťastie.

Wilsonov – malebné mestečko na Dunaji, v 20. rokoch 20. storočia s ešte zachovalým historickým jadrom i židovskou štvrťou. Mesto, kde každý každého pozná a kde sa aj cudzinec cíti ako doma. Idylické, priateľské, pokojné. Teda aspoň do času, kedy ním neotrasie séria brutálnych vrážd s okultným nádychom.

V rodine Dannyho Wattina kolovalo množstvo historiek o rodinných príslušníkoch, ktorí jedného dňa prestali byť Nemcami, aby boli už len Židmi – nepriateľmi všetkých, zachraňujúci si svoj holý život útekom do inej krajiny; o tých, čo sa im to nepodarilo a skončili ako obete nacizmu; alebo o tých, čo unikli svojmu osudu a prežili holokaust, aby potom zahynuli iným spôsobom (vo veľkej miere aj vlastnou rukou).

Budem mama! Vraví si žena, keď vidí dve čiarky na pozitívnom tehotenskom teste. Som mama! Kričí od šťastia, keď tú „čiarku“ (alebo dve či tri) drží prvýkrát v náručí... To však ešte šťastná mamina netuší, že na 95 % nie je pripravená na nič z toho, čo ju s týmto batôžkom šťastia ešte čaká. Veď len počkaj, keď...

Dieťa sa po dovŕšení šiestich rokov obyčajne plné očakávania chystá do školy. Spolu s rodičmi si vyberá školskú tašku aj s celým príslušenstvom. Rodičia tieto okamihy prežívajú s ním, sú naň hrdí a najradšej by do celého sveta priniesli správu – moje dieťa ide prvýkrát do školy. Okamihy eufórie však trvajú len do chvíle, kým Oslom neotrasú prípady vraždy malých, šesťročných dievčat – budúcich školáčok.

Strana 11 z 24