Evka Horovčáková

Evka Horovčáková

Zombie. Slovo, ktoré často spájame s horormi, no zároveň si pod ním predstavujeme skôr niečo nechutné, ako strach naháňajúce. Áno, nechutné to naozaj je, ale spraviť to aj hrôzostrašným tak, aby z toho nevznikol trápny nepodarok, to dokáže len málokto. A Johnovi Ajvide Lindqvistovi sa to opäť podarilo.

„Nikdy som nemal rád jazz, pretože jazz nič nerieši. Až jedného večera som v portlandskom divadle Bagdad uvidel hrať muža na saxofóne. Stál som tam pätnásť minút a on celú tú dobu hral so zatvorenými očami. Vtedy som si jazz obľúbil. Občas musíte najskôr pozorovať lásku iných k niečomu, aby ste si to mohli zamilovať. Je to ako keby vám ukazovali cestu. Nemal som rád Boha, lebo Boh nič neriešil. Ale to bolo predtým, ako sa stalo toto.“

Existuje skutočne veľa dobrých kníh. Niektoré vás možno natoľko nadchnú, že si ich prečítate ešte raz. No len pri máloktorých vám nabehnú zimomriavky. A kniha Nech vojde ten pravý je jednou z nich...

Amleth sa stal inšpiráciou pre Shakespeara, Hamlet inšpiráciou pre Davida Wroblewskeho. Smutný aj veselý, no rozhodne strhujúci a srdcervúci. Taký je príbeh nemého, ale o to viac vnímavého chlapca Edgara Sawtella.

Holden Caulfield je šestnásťročný chlapec, ktorého už po niekoľkýkrát vyhodili zo školy. Teraz mu však ostávajú ešte tri dni do Vianoc a on sa rozhodne, že ich strávi bezcieľnym potulovaním sa po New Yorku. A nad tým všetkým ostáva visieť otázka. Pre niekoho len rečnícka, pre niekoho životne dôležitá: „Kto chytá v žite?“

Strana 3 z 3