Vytlačiť túto stránku
nedeľa, 18 máj 2014 09:25

Mesto lásky

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

„...bolo to Mesto lásky na okraji Forbesgaňdžu, kadiaľ celé dni a noci premávajú hrkotajúce nákladiaky smerujúce na sever k indicko-nepálskej hranici. Mesto lásky, kde príslušnosť ku kaste nátov ide ruka v ruke s údelom nazývať tieto krivé chatrče domovom a za špinavými závesmi v nich pokračovať v storočnej tradícii. Mesto lásky s jeho vlastným životom a zákonmi, jeho vlastnými zvyklosťami a starosťami.“

Autorka v knihe rozpráva príbeh nátskej ženy Tamanny, ktorú kedysi rodičia predali a ktorá sa nedobrovoľne musela stať zo dňa na deň ženou len preto, že si to jej pasák zmyslel. Silný príbeh ženy, ktorá sa odmietla podriadiť osudu, ktorý jej určili hviezdy. V trinástich rokoch sa jej podarilo ujsť z modrého domu, kde ju jej nový „otec“ ponúkal vystavenú na balkóne ako tovar. Útek bol však pre ňu veľmi bolestivý, pretože musela opustiť svoju malú dcérku Rúpu, ktorá sa jej narodila. Prisahala si však, že sa po Rúpu vráti a všetko bude, ako má byť.

Silný príbeh ženy, ktorá sa odmietla podriadiť osudu, ktorý jej určili hviezdy. V trinástich rokoch sa jej podarilo ujsť z modrého domu, kde ju jej nový „otec“ ponúkal vystavenú na balkóne ako tovar.

Najpútavejšie a najdojímavejšie knihy sú podľa mňa tie, ktoré sú napísané podľa skutočných udalostí – samozrejme, veľa záleží aj na rozprávačskom talente autora. Autorka tejto knihy má skúseností na rozdávanie. Keďže jej manžel pracuje pre Organizáciu spojených národov, ako jeho manželka bývala v krajinách ako Dánsko, Malajzia, Pakistan, Afganistan, Kazachstan, Iráne a inde. A práve vďaka možnosti bývať a bezprostredne spoznať životy ľudí v týchto krajinách, mohla napísať túto úžasnú knihu. Ako sa píše v doslove: „Zoznámila som sa s nátskymi ženami. Netušila som, že z toho bude niekoľko návštev, ktoré povedú k úzkej spolupráci, trvalému priateľstvu a napokon aj k tejto knihe. To všetko vďaka tomu, že Anne podobne ako ja na vlastnej koži zažila, že keď raz človek počuje príbehy týchto žien a je svedkom ich odvahy, nedokáže to nechať len tak.“

Najťažšie pri čítaní tejto knihy bolo pre mňa pochopiť mužov, ako sa k ženám správali. Nejde o to, že neakceptovali ich názory, tamojší muži totiž ženy nevnímali ako ľudí, ako ľudské bytosti, ale ako biznis, ako obchodný artikel.

Najťažšie pri čítaní tejto knihy bolo pre mňa pochopiť mužov, ako sa k ženám správali. Nejde o to, že neakceptovali ich názory, tamojší muži totiž ženy nevnímali ako ľudí, ako ľudské bytosti, ale ako biznis, ako obchodný artikel, ktorý im, mužom, zaisťoval živobytie a luxus. Nehovorím o „špinavých“ ženách, prostitútkach z ulice, ale o ICH manželkách, ICH matkách, sestrách, neteriach. Bolo naozaj nechutné čítať, ako otec ponúkne panenstvo svojej 12-ročnej dcéry do dražby. Vlastný otec bez kúska svedomia, bez hanby... S týmto som vo vnútri dlho bojovala sama so sebou, či chcem vôbec túto knihu dočítať.

Aj keď som vedela, že obchod so ženami existuje, nikdy som si však nechcela predstaviť, aké strašné to pre krehké ženské stvorenie môže byť. Táto kniha mi otvorila oči, pretože bez okolkov a zásterky opisuje zverstvo páchané na ženách. Na bezbranných bytostiach, ktoré sa neboja už ani o vlastný holý život. Pretože tie ženy ani život nemajú. Sú to iba chodiace kusy mäsa, ktorých úlohou je nalákať „pasažierov“ – ako nazývali tých špinavých a nechutných chlapov, ktorí sa na nich odbavovali ako prasce – na zmachlené tváre a roztiahnuté nohy. Nič viac, nič menej.

Jediné, o koho sa tieto ženy báli, boli ich nenarodené deti. Deti, ktorých otcom mohol byť ktorýkoľvek muž. Bolo pre mňa bolestné čítať, ako sa ženy modlili za to, aby sa im narodil chlapček. Ak by to bolo dievčatko, pasák by ho vychoval ako svoje vlastné, aby mu v 12-tich rokoch dievčatko začalo vracať investíciu – aby sa mohlo stať jedným z tých bezduchých tiel, ktoré sa ponúkali v balkóne domu na predaj. Ak by to bol chlapček, pasák by ho naučil opovrhovať ženami a zaobchádzať s nimi ako s handrami, pretože tak to tam chodilo. Syn nenávidel svoju matku a predával ju, len aby si ON mohol žiť ako kráľ.

„Sóna sa snažila presvedčiť samu seba, že má veľké šťastie. Počula desivé príbehy o tom, ako v iných modrých domoch nútia dievčatá strkať si do tela drevené palice a kovové háky, aby nimi zo seba vypudili rodiaci sa život. Niekedy im v tom pomáhala miestna babica – dáí – inokedy k nim za symbolický poplatok privolali sestričku z nemocnice. Často používali šťavu z mrkvovej kaše či bavlnených semiačok varenú v mlieku s palmovým cukrom, prípadne kal z biskhapry, alebo si dávali násilím otvárať pulzujúce ústie lekárskym zrkadielkom a natierať krček maternice krémom vyvolávajúcim kontrakcie. Ak sa plod aj napriek tomu držal maternice a odmietal sa jej pustiť, existovala ešte jedna posledná možnosť – chemické prípravky. Ich názvy počula v tlmených rozhovoroch nespočetne veľa ráz. Sóná si položila ruky na brucho a roztiahla nad ním ochranný štít z desiatich kostnatých prstov. Prosím, len nech to nie je dievča.“

Všetci to akceptovali. V krajine totiž existuje kastovný systém, do ktorého sa už narodíte a z ktorého sa už nikdy nedostanete. Je to ako hranica, ktorá nedovolí ženám z najnižšej kasty vzdelávať sa, zarábať sa iným spôsobom ako predávaním vlastného tela.

Jediné, o koho sa tieto ženy báli, boli ich nenarodené deti. Deti, ktorých otcom mohol byť ktorýkoľvek muž.

"Ťažko povedať, či si od prvej chvíle uvedomovala, čo ju čaká. Dhandá, obchod s bielym mäsom, prostitúcia – Tamanná to slovo nikdy nevyslovila nahlas. Dokonca akceptovala aj mýtus o strome rodiacom peniaze. Sedela s veľkými očami a dychtivo hltala medové slová ženy pred sebou. „Tamanná, vieš, čo budeme robiť v Katiháre? Zasadíme strom rodiaci peniaze. Zlatý strom, ktorý bude po celý rok prinášať úrodu. Budeme ho polievať a orezávať. Budeme sa oň starať a dozerať na to, aby každý deň prekvital. Strom, ktorý rodí peniaze.“

Ide o skutočný príbeh tisícok žien, ktoré sú dennodenne zneužívané mužmi, ktorí za pár šupiek kúpia ženské telo, aby uspokojili svoje živočíšne pudy. Najhoršie na tom je ale fakt, že z tohto obchodu majú zisky nielen samotní pasáci, ale aj vysokí predstavitelia polície a politiky. A to je na tom to najsmutnejšie. Tí, ktorí by mali nevinných chrániť, ich svojim konaním ešte väčšmi zbedačujú.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Anne Ostbyová
  • Národnosť: nórska
  • Knihu vydalo: Motýľ
  • Počet strán: 254
  • Dátum vydania: piatok, 09 august 2013
  • Žáner: biografie
Čítané 1270 krát

Najnovšie od Michala Guľasová