sobota, 17 máj 2014 23:37

Zimný denník

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)

Mohli ste čítať množstvo autobiografických denníkov, ale taký, ako je Zimný denník od Paula Austera ste určite nečítali!

Veríte v lásku na prvý pohľad? Ja som ju zažila. V knižnici, keď na mňa zažmurkal nebovomodrý Zimný denník. Tá jednoduchá, ale zato v mojich očiach tak krásna obálka! Plus nepatrná spomienka, že som o tej knihe už čítala. Vraj spomienky nejakého autora na miesta, kde žil. Meno Paul Auster mi síce nič nehovorilo, no nechala som sa zlákať. Dobre som urobila.

„Čo na teba tlačí, čo na teba vždy tlačilo: vonkajšok, čiže vzduch - alebo presnejšie, tvoje telo vo vzduchu vôkol teba. Podošvy máš ukotvené na zemi, ale zvyšok je vystavený vo vzduchu, a tam sa to začína, v tvojom tele, a všetko sa aj v tele skončí.“

Zimný denník už po prvých riadkoch zaujme svojou netradičnou formou spracovania.

Zimný denník už po prvých riadkoch zaujme svojou netradičnou formou spracovania. Je to síce denník, reálny denník jedného ešte stále žijúceho spisovateľa, avšak celý je napísaný v druhej osobe jednotného čísla. Tento nevšedný jav tak pôsobí nielen ako pokus o akýsi literárny experiment, ale aj ako spôsob, ako sa priblížiť čitateľovi. Ak čítate slová písané tak, akoby boli adresované práve vám, viac sa s knihou dokážete zžiť. Cítite, počujete, myslíte tak ako autor, prežívate s ním bolesti psychické a fyzické, tešíte sa z jeho radostí... A to všetko s jemnou prímesou melanchólie.

Veľmi sa mi páčil autorov spôsob písania. Nie, nejde len o tú druhú osobu, ale skôr o to, ako dokázal zachytiť myšlienky. Ako sa pohyboval v čase - raz bol v detských časoch, a hneď na to späť v súčasnosti, no vôbec to nepôsobilo zmätočne, ale naopak, úplne prirodzene. Páčilo sa mi jeho rozprávanie o každodenných veciach, takým, ktorým autori väčšinou nevenujú veľkú pozornosť. A zaujali ma jeho myšlienky, zamyslenia sa nad tým, ako to vo svete funguje a prečo práve takto, zamyslenia prichádzajúce s vekom a otázky, na ktoré len ťažko môže dať niekto odpoveď, no Paul Auster si na ne odpovedá sám. Tak svojsky.

Raz bol v detských časoch, a hneď na to späť v súčasnosti, no vôbec to nepôsobilo zmätočne, ale naopak, úplne prirodzene.

„Rád by si sa dozvedel, kto si. Nemáš sa veľmi čoho chytiť, a tak považuješ za samozrejmosť, že si produkt rozsiahlych prehistorických migrácií, výbojov, znásilňovania a únosov, že dlhé a kľukaté trasy hôrd, z ktorých vzišli tvoji predkovia, pretínali mnohé územia a kráľovstvá, veď nielen ty si scestovaný, celé ľudské kmene sa desiatky tisíc rokov pohybujú po zemi a ktovie, kto koho počal a koho počas zasa ten a koho zas ten, až napokon v štyridsiatom siedmom tvoji rodičia počali teba?“

A predovšetkým, ma zaujalo to, ako opisoval svoje vzťahy. Nielen tie vydarené, ale aj tie, kde to vôbec nefungovalo. No opísal ich s citom, ktorý sa vás pri čítaní dokáže dotknúť.

„Predpokladal si, že to bude koniec, jouissance bola vždy predtým záverom, ale aj po tom, čo si vyvrcholil, Sandra ťa neposlala preč, chcela s tebou zotrvať v posteli a zhovárať sa, a tak si tesne pri nej zostal ešte takmer hodinu, šťastne ležiac v jej náručí, s hlavou na jej pleci, a rozoberal si všetko možné, čo ti už dávno vyfučalo z hlavy, a keď sa ťa napokon spýtala, čo vlastne robíš, a ty si odpovedal, že píšeš básne, čakal si ľahostajné myknutie plecami alebo nejakú nezáväznú poznámku, ale nie, ani tentoraz nie, lebo len čo si začal hovoriť o poézii, Sandra zatvorila oči a začala recitovať Baudelaira, odriekala dlhé pasáže tak precítene a dokonale presne, že si len dúfal, že Baudelaire sa vo svojom hrobe prebudil, posadil a teraz počúva.
Bol to jeden z najvýnimočnejších okamihov tvojho života, ba jeden z najšťastnejších okamihov tvojho života, a aj po tom, čo si sa vrátil do New Yorku a písala sa ďalšia kapitola tvojho príbehu, stále si myslel na Sandru, na hodiny, ktoré si tej noci strávil s ňou, a uvažoval si, či nemáš skočiť na lietadlo, letieť naspäť do Paríža a požiadať ju, aby sa za teba vydala.“

Mohla by som písať veľmi dlho o tom, čo sa mi na knihe páčilo, no keby som mala povedať, o čom vlastne bola, tak by som to zhrnula v krátkosti: O živote. O zime života Paula Austera. Ale zároveň o živote každého z nás.

Veľká dávka pôžitku z estetična.

Neponúka nám životopis autora, ale omnoho viac - jeho myšlienky. A veľkú dávku pôžitku z estetična.

Čítala som už veľa denníkov, no žiaden sa nevyrovnal Zimnému denníku Paula Austera...

paul auster rect

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Paul Auster
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: Artforum
  • Počet strán: 168
  • Dátum vydania: štvrtok, 10 január 2013
  • Žáner: autobiografia
Čítané 1950 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.