nedeľa, 04 máj 2014 08:46

3096 dní

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(7 hlasov)

Ako dlho dokáže človek vydržať bez rodiny? Ako dlho dokáže zotrvať v strácajúcej sa nádeji? V rukách šialenca a násilníka. Snažiť sa udržať si jediné, čo človeku zostalo – samého seba. Natascha Kampuschová to zvládala neuveriteľných 3096 dní.

Natascha bola malé desaťročné dievčatko, keď ju postihlo snáď to najhoršie, čo sa človeku môže stať. Bola unesená. Wolfgang Priklopil ju väznil v pivničnom úkryte na predmestí Viedne osem rokov, ktoré boli pre Nataschu nekonečné. Stala sa obeťou najdlhšieho únosu novodobých dejín.

Stala sa obeťou najdlhšieho únosu novodobých dejín

„Kričala som? Nemyslím. Ale aj tak sa celé moje vnútro zmenilo na jeden jediný výkrik. Predieral sa nahor a zasekol sa v hrdle, nemý výkrik, akoby sa zhmotnil z mojich desivých snov, v ktorých chcem kričať, ale nepočuť žiaden tón; alebo chcem utekať, ale nohy sa mi pohybujú ako v pohyblivom piesku.“

Dielo tohto druhu je jedno z najsilnejších, aké sa človeku dostanú do rúk. Najskôr ho len drží, no neskôr sa doňho začne zabodávať a dostáva sa stále hlbšie pod kožu. Občas bolestivo, inokedy s úžasom, no stále so zväčšujúcim sa strachom, ktorý prežívala aj Natascha. Všetky jej pocity sa prenášajú na človeka, oslovujú ho a rozprávajú mu tento príbeh.

Vziať takýto kus života a spísať ho chce dávku odvahy. Človek sa musí obzvlášť pripraviť, pretože podeliť sa o časť života, ktorá bola najcitlivejším obdobím, je ďalší bolestivý krok. Tento je však smerom k pochopeniu a zmiereniu sa s tým, čo sa stalo. Je to očistná časť pre dušu, v ktorej to síce zostane navždy uložené, ale len ako spomienka. A taktiež je to očistec pre srdce, ktoré trpelo, no teraz sa pomaly po kúskoch dáva dohromady, zaceľuje rany a maže jazvy.

Vziať takýto kus života a spísať ho, chce dávku odvahy

„Upieral mi dokonca aj môj obraz v zrkadle. Keď som už nemohla reflektovať v spoločenskom styku s ostatnými, iba s ním, chcela som si aspoň vidieť tvár, aby som načisto nestratila samu seba. Ale prosbu o malé zrkadielko neustále odmietal. Svojho zrkadliaceho Aliberta som dostala až oveľa neskôr. Keď som sa doň prvýkrát pozrela, už som nevidela detské črty minulosti, ale cudziu tvár.“

Aj keď sa autorka nemusela vžívať do postáv, mala omnoho ťažšiu úlohu – nájsť v sebe tú časť, ktorú pochovala veľmi hlboko. Jej sa to podarilo. Vytiahla zo seba aj to posledné, čo mohla, aby nám to ukázala.

Kniha je založená predovšetkým na opisoch. Opisoch pocitov, situácií. Rozhovory sa tu vyskytujú len zriedkavo, keďže bola väznená a bola sama. Každou stranou sa jej však darilo znova a znova nás vťahovať hlbšie do deja a odkrývať aj únoscovu tvár prostredníctvom jeho správania a činov.

Ktokoľvek, kto chytí knihu 3096 dní do ruky, ju nepustí, kým sa nedostane k poslednej strane

Takýto osud postihol malé dievča, no prerozprávala ho dospelá žena, takže pravdepodobne ktokoľvek, kto chytí knihu 3096 dní do ruky, ju nepustí, kým sa nedostane k poslednej strane.

Takáto kniha ako táto sa vryje do pamäti na veľmi dlhý čas. Autorka sa pred nami obnažila svojou spoveďou a ukázala nám, aký môže byť svet krutý, aj keď pred ním žijete ukrytí v malej miestnosti, ktorá sa stane pre vás jediným domovom. Patrí jej nesmierny obdiv za to, že to všetko zvládla.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Natascha Kampuschová
  • Národnosť: rakúska
  • Knihu vydalo: V&S
  • Počet strán: 238
  • Dátum vydania: sobota, 01 január 2011
  • Žáner: biografie
Čítané 5845 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.