Vytlačiť túto stránku
streda, 23 apríl 2014 18:02

Listy Oľge

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Milí čitatelia,

iste sa čudujete, že svoju recenziu začínam oslovením. Pripomína list, a to zámerne. Budeme si totiž písať o zbierke listov, ktorá si vás získa. Možno postupne, možno okamžite.

Nezvyčajná obálka podporuje predstavivosť a lákala ma pozrieť sa, čo za obálkou (v podobe listovej obálky) nájdem. Skrývala korešpondenciu Jula Satinského a Oľgy Lajdovej. Našla som nielen ich všedné zážitky, vtipné príhody a grotesky so šťastným koncom, ale aj nekonečné úvahy o láske, ktoré neboli lepkavé a ružové ako cukrík.

Listy už dávno nie sú v móde. Ale kniha, ktorá je plná listov, krásne vystihuje, že kedysi bola láska nielen o chodení na hamburger alebo do kina. Zaujímavá „dvojsamota“ pisateľov je presne to, čo dnes na svete chýba. Nahradili ju maily, telefonáty, smsky... nevadí. Listy Oľge vás vrátia späť do časov, keď vojenská služba bola povinná a listy do Ameriky putovali veľmi dlho a niekedy sa celkom stratili.

„Zdokonaľujem sa z hodiny na hodinu vo francúzštine. Z nudy som sa naučil v kasárňach hádam už (nepreháňam) – dvesto slovíčiek. Prirodzene, nových. Ktorý čert... prepáč, to som zhrubol na vojne... Čo ti to napadlo, učiť sa anglicky. Mohli sme si dopisovať francúzsky. Je to o 1 000 percent krajšia reč ako angličtina. Zato ešte vyhoríš, Ty ňuňa! Len nech prídem do Košíc.“

Atmosféru listom dodávajú aj ilustrácie z pôvodných listov – ale to nie je všetko! Ak si knihu dobre prehliadnete, nájdete malý darček pre čitateľov. Ja som ho objavila asi tak v polovici knihy. Neviem, či to tak malo byť, alebo to bola náhoda... no vyčarilo mi to riadne prekvapený úsmev. A ešte niečo. Niektorí budú možno závidieť, ale Oľga Lajdová mala vlastný klub obdivovateľov. Viedol ho samotný Július, Ďusko, Ďusi, Julko (a ešte mnoho prezývok, ktoré v listoch nájdete) a mal aj vlastný časopis. Okrem vyznaní a úvah o živote, láske či včerajšom večere odporúčam Ďufkine zápisky. Na Ďufku, ich verného psa, sa totiž nezabúda takmer v žiadnom liste.

„Zjedla som dve štipľavé papriky. A jednu paradajku. Všetko som po polhodine vyvrhla.
Ráno okolo ôsmej som na Jakubovom námestí zbadala vrabčeka – letáčika, ktorý mal choré krídelko. Chňapla som po ňom a keby ma Julo nebol zadržal, zahryzla by som sa do vtáčika s chuťou. Nechápem, prečo som dostala po papuľke...
Na zajtra som pozvaná k Lajdom na obed. Aby sa nepovedalo, pozvala som so sebou aj toho chlapa, čo so mnou býva a čo ma tak nevýslovne mláti.
Navrhujem Ti, Oľga, aby sme sa vzbúrili a raz si ho počkali pri výťahu. Vo výťahu by sme ho zmlátili do nemoty.“

Hoci sú listy písané chronologicky od ich zoznámenia po svadbu, nemusíte knihu zhltnúť za jeden večer. Pomaly si čítajte, keď vám bude smutno, ba i keď budete prekypovať veselosťou. Je určená všetkým, čo sú zaľúbení, od lásky odlúčení alebo tým, ktorí už zabudli, čo to tá láska vlastne je. Povahy romantické sa chápavo usmejú, drsňáci ocenia zmysel pre humor a iróniu tam, kde byť prosto musí. Čítajte všetci, táto kniha vás nudiť nebude. Možno sa dokonca inšpirujete a začnete pod vplyvom zaujímavých myšlienok a nevtieravej lásky písať vlastné listy. Tomu sa určite poteší aj ich adresát.

Veľa chutí do čítania želá

istá obyčajná recenzentka čítaj.to

// ]]>

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Július Satinský
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Slovart
  • Počet strán: 318
  • Dátum vydania: utorok, 01 január 2013
  • Žáner: biografie
Čítané 3191 krát

Súvisiace položky (podľa značky)