nedeľa, 06 apríl 2014 13:57

V mori žijú krokodíly

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Toto je jeden z tých príbehov, ktoré si musíte prečítať preto, aby ste si uvedomili, že sa nemáte až tak zle, ako to na prvý pohľad vyzerá.

Posteľ, kde môžete večer spať, jedlo, mamina vrelá náruč, možnosť chodiť do školy – samozrejmosť? Nie pre každého! Enaiatollah Akbar, afgánsky chlapec, malé dieťa, sa odrazu ocitá mimo matkinej ochrany, sľubuje jej, že bude slušný človek a odchádza nevedno kam. Jednoducho preč z nebezpečného prostredia, kde sa každý deň môže skončiť smrťou.

„Keď sa približovali kamióny idúce našim smerom, poprosili sme šoférov, aby zviezli: ak to boli dobrí ľudia, zastavili a naložili nás, ak však boli nesympatickí a namosúrení na seba a na celý svet, dupli na plyn a nás pokryl kúdol prachu.“

Kniha nie je hrubá a rozprávanie ubieha naozaj príjemne, samozrejme, s mnohými zimomriavkami a mračením sa. Zážitky, ktoré musel malý chlapec Enaiat prežiť, jeho bojovanie o chlieb, vodu či život nám pripomenú, že môžeme byť radi, že sme radi. Celý príbeh rozpráva novinárovi Fabiovi Gedovi, ktorý jeho rozprávanie občas prerušuje otázkami.

„Povieš mi ešte niečo o Afganistane, prv než budeš pokračovať?

Čo také?

O tvojej matke alebo o priateľoch. O príbuzných. O tvojej krajine.

Nechcem o nich hovoriť, nechcem hovoriť ani o tých miestach. Nie sú dôležité.

Prečo?

Fakty sú dôležité. História je dôležitá. Život zmení to, čo sa ti stane, nie kde alebo s kým.“

Keby to bola len vymyslená kniha, asi by mi tam niečo chýbalo. Možno koniec, možno zamotanejší príbeh, možno láska a jej „prúsery". Ale toto je pravdivý príbeh chlapca, ktorý ani nevie, koľko má rokov, no prežil hrozné veci. Dvakrát ho našla polícia ako nelegálneho prisťahovalca a odviezla naspäť do Afganistanu. Tento istý chlapec cestoval niekoľko dní v tmavom polmetrovom priestore – v dvojitom dne kamióna. Doplavil sa na nafukovacom člne do Grécka. Všetko prežil asi skôr vďaka šťastiu či náhode.

„Zdvihli sa vysokánske vlny, také neprirodzené. Vlny, čo sa preplietali s inými, a čln sa čudne vzoprel ako kôň, ktorého uštipne včela. Liaqat sa neudržal. Pocítil som, ako sa jeho ruky šmýkajú po mojom chrbte. Nie, nekričal, nemal čas zakričať. Čln ho nečakane vyšmaril.“

Dá sa niečo vytknúť skutočnému príbehu? Nuž, v tomto prípade mi neprekážalo nič. Zaujímavý pohľad dieťaťa, ktoré muselo dospieť, aj keď by najradšej hralo celé dni futbal s kamarátmi, ma naučilo, že môžem byť vďačná za veľa. Ak teda budete mať depku z toho, že sa vám nehodia topánky k tričku alebo že sa vám ráno rozliala horčica na stôl, prečítajte si Enaiatov príbeh a budete skákať meter dvadsať, že sedíte na svojom gauči v huňatých papučkách, chlipkáte kávu a je vám dobre.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Fabio Geda
  • Národnosť: talianska
  • Knihu vydalo: IKAR
  • Počet strán: 152
  • Dátum vydania: sobota, 01 január 2011
  • Žáner: biografie
Čítané 1614 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.