štvrtok, 20 február 2014 16:27

Spamäti

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)

„Na Slovensku je jedno, či sa robí niečo zle alebo dobre – hriechom je, že sa vôbec niečo robí a keď je to navyše trochu úspešné, tak sa to jednoducho nikdy neodpustí.“

Kto z nás by si neželal lepší život? Viac peňazí, lepší post, kvalitnejšie vzdelanie, väčší dom... a na druhej strane menej problémov, žiadne choroby, nedajbože trápenie... V "dušovaní sa" by Slováci jednoznačne vyhrali olympijské zlato. „Keby bolo lepšie, aj my by sme boli iní,“ je asi naša najtypickejšia charakteristika a - priznajme si to - triafa klinec po hlavičke. Kto z nás začína s chuťou od seba? Veď vypracovať najlepšiu verziu svojho ja s prostriedkami a možnosťami, ktoré nám boli dané, nie je vôbec jednoduché. Tak to radšej zabalíme hneď na začiatku a vyhovoríme sa na nedostatok času, prácu či problémy... a pritom sami seba vo vnútri presviedčame, že to vlastne nemá žiadny význam. Veď ten, kto dnes bojuje za svoje sny, akoby vopred prehral...

"Prostí občania míňajú požičané peniaze za veci, ktoré nepotrebujú, ale ktorými sa chcú pripodobniť k ľuďom, ktorí si to vôbec nezaslúžia. Pod polorozpadnutými panelákmi parkujú limuzíny drahšie ako byty. Starostovia bankrotujúcich slovenských obcí si dávajú platy o jednu nulu vyššie ako občania, ktorých zastupujú. Dobre zarábajúci politici si prideľujú mestské byty s výhovorkami, za ktoré by sa hanbili škôlkari. Krajine sa už pomerne dlho ekonomicky darí, no naďalej to na nej akosi nevidno."

Tvrdohlavá nátura slovenského prozaika Michala Hvoreckého sa však nenecháva odradiť nikým a ničím. Jeden z našich najlepších spisovateľov sa vo svojej knihe Spamäti pokúša o zdanlivo nemožné. Sám s hlavou proti múru, s nebojácnym humorom a trpkou pachuťou vlastných spomienok napomína ostatných, a pritom mení sám seba. Kráčať touto cestou pritom vôbec nie je jednoduchý proces – práve naopak. Čo iné sa však dá urobiť?

"Na verejnosť prepukla správa, že za dvetisíc eur sa dalo kúpiť prijatie na právo. Stačilo podpísať zdrap papiera, zo dvadsaťkrát v sobotu navštíviť stodolu uprostred poľa a z človeka sa stal JUDr. Prečo sa také lákavé ponuky dohadujú potajme? Dávno som mohol byť právnikom a navyše mám rád víkendové pobyty na vidieku. Tritisíc nových právnikov ročne zjavne nestačí!"

Ako všetci velikáni svojej generácie je aj Hvorecký majákom, ktorý sám ukazuje cestu vpred. Bez zbytočného prikrášľovania či lichôtok vyzýva všetkých odvážlivcov k prvému kroku. Podľahnete jeho kúzlu a necháte sa presvedčiť? Budiš. Ale varujem vás - jeho riešenie nie je jednoduché. Navyše nie je jediné a dokonca ani nemusí byť správne. Ale je riešením – tak čo si viac priať?

"Želal by som si vidieť raz svoju krajinu ako miesto, kde sa nielen dobre píše, ale aj žije."

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Michal Hvorecký
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Marenčin PT
  • Počet strán: 261
  • Dátum vydania: utorok, 01 január 2013
  • Žáner: biografie
  • Poznámka: Kniha je autentickým portrétom autora od detstva v Bratislave - cez príbeh rozvetvenej rodiny, až po narodenie syna.
Čítané 1866 krát
Viac z tejto kategórie: « Dlhý list mame Trpela som potichu »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.