streda, 08 január 2014 16:37

Smrekový les

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Zosnovať nebo pre každého primerané je naším vlastným údelom. Každý z nás hľadá svoj osobný raj už tu na zemi. Niekto ho hľadá vo výdobytkoch doby, iný v minulosti a niekto zas zmyslovo.

Rudolf Jurolek a jeho zbierka básni Smrekový les je priamou ukážkou hľadania neba prostredníctvom empírie. Hľadá, znovu objavuje, skúma svoj osobný raj, svoje vlastné nebo.

Smrekový les je po formálnej stránke rozdelený do 2 častí (Zosnovanie neba a Byť je ľudské), z ktorej každá obsahuje po 12 krátkych básní. Láska, nebo a príroda. Tri základné aspekty prepletajúce sa básňami Juroleka. Všade navôkol seba vidí lásku. V prírode, v nebi, dokonca aj v sebe. Vo svojom vnútri ju objavuje v prírode. Toto spojenie medzi ním a prírodou reflektuje prostredníctvom opisov krajiny, zmyslovej skúsenosti, ktorú nadobudol pobytom v nej. „Jesenná krajina mi bolestne pripomína lásku. S vedomím teba je svet znesiteľnejší. Dozreté šípky a trnky : tvary a farby, v ktorých je ten najčistejší výťažok roka. Tu bol raj. Tu sa udial život. Tu som bol s tebou.“ Autor je v postavení lyrického subjektu, čo naznačuje tým, že nám rozpráva o svojich pocitoch. Rudolf Jurolek hovorí o hľadaní raja, ktorý objavíme len prostredníctvom prírody. Týmto kladie prírodu na najvyšší stupeň existencie. Nachádzame tu spletanie neba a ľudského sveta v jedno, hoci sa javí, že oba subjekty sú v opozícií. Oba tieto svety (ten ľudský aj ten transcendentálny) sú pre autora priestorom, kde si našiel miesto, v ktorom zhliadol sám seba.

Prírodu považuje za únikový priestor, miesto, vďaka ktorému je „svet znesiteľnejší“ ako vraví samotný autor. V prírode jestvuje, v prírode žije a k nej sa utieka. Dá sa povedať, že ju personifikuje, nakoľko sa k nej prihovára ako k milovanej. „Tu bol raj. Tu sa udial život. Tu som bol s tebou.“

Druhá časť s názvom Byť je ľudské sa môže zdať o čosi viac personálna. No nestratila svojský nádych prírody a neba, ktorý dýchame prostredníctvom tejto básne. Bolesť, smútok, nostalgiu, prázdnotu tu rozoberá prostredníctvom prírody. Príroda je preňho miestom, kde nachádza nebo a nebom je pre neho pobyt v prírode, život s ňou. V nej nachádza odpočinok, silu a zmysel. „Niekedy už nevládzem: najradšej by som si ľahol do jesenného lístia a splynul so zemou a nebom. Nebyť – aké by to bolo božské ! Ľudské je byť.“

Celá zbierka básni je koncentráciou zmyslovej skúsenosti, autorových pocitov a akýchsi skrytých rád ako nájsť nebo prostredníctvom prírody. Až po objavení vzťahu k prírode, po vyjdení zo seba samého, zo svojej existencie, až potom nájdeme nebo a môžeme skutočne milovať.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Rudolf Jurolek
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Modrý Peter
  • Počet strán: 48
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2009
  • Žáner: poézia
Čítané 2566 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.