pondelok, 03 december 2018 16:03

Prebijem sa! Milan Rastislav Štefánik

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Sú knihy, ktoré sa stanú bestsellermi cez noc a po chvíli zhasnú. A potom sú tu veľdiela, ktoré sa stanú klasickou literatúrou a budú sa čítať aj o dvadsať rokov. Prebijem sa! – Milan R. Štefánik má ambíciu na oboje.

Jozef Banáš, slovenský spisovateľ, ktorý sa môže pochváliť nejedným knižným bestsellerom (napríklad trilógia Kód 9, 1, 7) a titulom najpredávanejší slovenský spisovateľ, sa podujal azda na jeho najväčšiu výzvu – zdokumentovať život najvýznamnejšej slovenskej postavy novodobých dejín – Milana Rastislava Štefánika a napísať o ňom román. Astronóma, cestovateľa, politika, pilota, spisovateľa, francúzskeho generála, ministra vojny a zakladateľa prvej Československej republiky v roku 1918, no najmä človeka plného citov, ideálov a snov. Človeka, ktorý má v hlavnom meste postavenú skoro 8 metrovú sochu, Mohylu na Bradle, pomenované medzinárodné letisko v Bratislave a v každom krajskom meste ulicu alebo námestie. Každý pozná Štefánika, každý vie, kto to bol – alebo nie? Po prečítaní knihy Prebijem sa! som zistil, že som Štefánika vôbec nepoznal.

 

Po prečítaní knihy Prebijem sa! som zistil, že som Štefánika vôbec nepoznal.

Ako veľmi málo vieme o našich slovenských hrdinoch. Jozef Banáš sa rozhodol priblížiť v dramatizovanom biografickom románe život Milana Rastislava Štefánika, a veru, podarilo sa mu to bravúrne. Napriek množstvu postáv, takmer učebnicovému sledu udalostí, zložitému politickému systému rozpadu Rakúska-Uhorska, prvej svetovej vojne a vzťahov mocností si autor dal záležať, aby kniha bola hlavne o veľkom duchu jedného veľkého Slováka, ktorý sa napriek množstvu výziev prebojoval na vrchol svetových dejín. Ak by mal byť vytvorený zoznam top 100 vodcov 20. storočia, Milan Rastislav Štefánik by dozaista zaujal svoje čestné miesto.

Mnoho ľudí si kladie jedinú otázku o Štefánikovi: Ako zomrel? Kto ho zabil, na koho povel bol „zostrelený”? Len málokto sa ale pýta, ako vlastne žil, čo sa dialo na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia, aké bolo Rakúsko-Uhorsko, čím prechádzala Európa počas prvej svetovej vojny a ako Masaryk, Beneš a Štefánik založili Československú republiku 100 rokov dozadu.

Milan Rastislav Štefánik sa narodil v Košariskách v „Hornom Uhorsku” pri Brezovej pod Bradlom 21. 7. 1880. Pochádzal z chudobnej mnohopočetnej rodiny evanjelického farára Pavla Štefánika. Milan síce vyrastal v biednom prostredí, v čom sa život farárovho syna takmer nelíšil od života detí košarištianskych roľníkov, no na rozdiel od nich bol už od detstva obklopený slovenskými knihami a časopismi – oduševnený slovenský národovec a vzdelanec Pavol Štefánik mal totiž doma bohatú knižnicu a aj touto cestou sa snažil vychovávať svoje deti. Jozef Banáš pomocou emotívnych fiktívnych rozhovorov a detailných opisov dobovej kultúry priblížil neľahké detstvo, v ktorom prišiel o svojho menšieho brata Fedorka, s ktorým pozoroval hviezdy.

„,Mamuška, povedzte Milankovi, že v záhrade pod jazmínovým kríkom mám v škatuľke chrobáčika. Prosím ho, aby sa oň staral. Treba mu dávať trávičku a škatuľku nech celkom nezatvára, chrobáčik by sa mohol udusiť...´Zatvoril oči, prudko, trhano dýchal, chvíľu zvieral pästičky a potom ich otvoril. Na tvári sa mu rozhostil nebeský pokoj a tajomný, anjelský úsmev.” Brat Fedorko umrel ako štvorročný. Milan Rastislav mal šesť a spomienky na hviezdy s Fedorkom mu azda zostali do smrti.

 

Nepriamo môžeme pozorovať formovanie malej útlej psychiky dieťaťa a prvého zárodku stať sa hvezdárom svetového formátu.

Nepriamo môžeme pozorovať formovanie malej útlej psychiky dieťaťa a prvého zárodku stať sa hvezdárom svetového formátu. Autor zakomponoval do knihy starších aj mladších dobových hrdinov, ktorí prichádzali k Milanovi v kadencii minimálne päť nových postáv na kapitolu. Bolo ich skutočne neúrekom, 41 v prvej časti Mier a 38 v druhej časti Vojna. Tu aj počas rozhovorov, myšlienok, dokonca osobných stretnutí Štefánika bolo vidno neskrytú autorovu náklonnosť k Levovi Nikolajevičovi Tolstému.

Štefánik odišiel z domu ako desaťročný do maďarských škôl a neskôr lýceu v Bratislave. Banáš ho vykreslelil ako malého rebela a introverta v školskom maďarskom (uhorskom) systéme, kde slovo Slovák a Slovenčina boli „prohibetur“ a de facto sa formoval spolu s jeho učiteľmi. Čím viac s ním opovrhovali , čím viac sa mu smiali, tým viac sa mladý Milan stával silnejším.

„Na vrieskajúceho učiteľa sa dokonca usmial. Pán učiteľ, keby ste vy vedeli, ako sa mýlite. Zo mňa niečo bude. Celkom isto bude. Žiadna prekážka ani choroba ma nezdolá. Budem slávny, musím byť slávny”, povedal tretiak základnej školy Milan. Neskôr ho nezlomili ani spolužiaci, ktorí ho povesili dolu nohami z okna a chceli od neho aby zakričal „Hát te nemfogs... volať na slávu nášmu vodcovi Lajosovi Kossutovi“. Prebil sa až na vysokú školu.

Smer Praha, Zürich, Paríž, Košariská a späť

Štefánik vedel, že v Pešťbudíne, Budapešti, alebo hocikde na Slovensku nebude môcť dobiť svet, stať sa hvezdárom a pomôcť s národným slovenským uvedomením. Táto možnosť sa ponúkala iba v „exile“ – v Prahe a Paríži, kde pokračoval vo svojich štúdiách filozofie a neskôr astronómie. Nejeden čitateľ, ba dokonca aj viacerí historici by sa zhodli, že Štefánik bol sukničkár a bohém, ktorý sa na dlh nechal vyživovať priateľmi a bohatými milenkami s výhovorkou vyššieho cieľa. Bratislavská kaviareň je slabý odvar toho, čo sa dialo v Paríži na začiatku 20.storočia. Keď si otec Pavol Štefánik myslel o Prahe, že je hniezdom liberalizmu a bezbožnosti, tak Paríž musel byť samotná brána do pekla. Napriek „sin city“ a nekonečných žúrov mal Štefánik iné ciele. Dlhé intelektuálne rozhovory medzi postavami, napríklad vynálezcom Stodolom, lekárom Vavrom Šrobárom a Dušanom Makovickým, neskôr T.G. Masarykom či Benešom vás prenesú z vášho kresla do kancelárií, hotelov, banketov a večierkov predvojnového Paríža a vy cítite vojnu vo vzduchu.

Napriek „sin city“ a nekonečných žúrov mal Štefánik iné ciele.

 

Silné predsavzatie, ba až posadnutosť, ktoré nosil Štefánik v srdci, ho predurčovali k víťazstvu na čokoľvek siahol. Až som mal niekedy pocit, že tento človek za 39 rokov svojho života prežil minimálne 78 rokov. Vôbec mu neprekážalo čakať pol roka na svetového astronóma Janssena, aby sa vrátil z Talianska. Čakal, lebo mal cieľ, čakal, lebo vedel, že musí pracovať s najlepšími. Vypracoval sa svojim silami na popredného hvezdára Francúzskej republiky, ktorá mu udelila občianstvo, aby v jej mene mohol robiť expedície po celom svete – Austrália, Afrika, Rusko, Galapágy, Tahiti, Nový Zéland. Ak ste si mysleli, že kniha bude politicky statická, musím vás vyviesť z omylu. Dynamické cestopisy poprepletané s úvahami o živote, smrti, bolesti, ale hlavne o vízii, snoch a samostatnom Slovensku, vás nenechajú spať a úplne vás vtiahnu do deja.

Situácia na Slovensku bola veľmi ťažká, život a chudoba sužovala miestne obyvateľstvo, ktoré v beznádeji na lepší život viedlo cestu s alkoholom. V podstate sa za 100 rokov veľa nezmenilo. „Štyridsať rokov som voličom, vždy počúvam len sľuby, že ak si toho, či onoho vyberieme, bude ľahšie pre nás. A ono vidíte – vždy je horšie a vždy viacej a viacej daní platíme. Panské sľuby, pane, sú len cigánstvo. Tak ideme radšej s pijatikou Tá je najistejšia pr každej voľbe.“

Vojna

Prvá svetová bola oveľa krvavejšia ako tá druhá. „Zatiaľ čo generáli a politici spriadali svoje víťazné sny, vojaci v zákopoch snívali o jedinom – ukončiť nezmyselné zabíjanie a vrátiť sa domov.“ Otec proti synovi, brat proti bratovi v mrznúcich západných frontoch Nemecka, Francúzka, Británie a východných frontoch Srbska, Ruska, Uhorska, bojovali spojenci proti Nemecku a Rakúsko-Uhorsku. Taliani najprv proti, potom za, Rusi najprv za, potom proti, až sa čitateľovi zakrúti hlava a spomalí na rýchlosť porozumenia. Nejedenkrát som si vyhľadával dodatočné informácie na Google, aby som porozumel vzťahom.

Nejedenkrát som si vyhľadával dodatočné informácie na Google, aby som porozumel vzťahom.

 

Nečakajte plytký románik so štipkou histórie, ale riadnu dávku politickej historickej a faktickej smršti údajov, mien, miest a dejových zvratov. Turbulentné obdobie počas prvej svetovej vojny nebolo azda lepšie popísané v jednej súvislej knihe, pričom v centre pozornosti bol stále Milan Rastislav Štefánik – vojak, kapitán, plukovník, brigádny generál a letec, ktorý bojoval aktívne na viacerých frontoch. Myšlienky, postrehy a túžby si zapisoval do denníka.

„Viem, že života už mám namále, musím teda ten zvyšok najlepšie zužitkovať. Až vykonám svoje, pokojne umriem. Vzdycháme, že život je krátky a pritom ním tak ľahkomyseľne mrháme. Blúdim vo svete sám a smutný, moje jediné šťastie je, že sa stanem užitočný. Verím vo vyšší ideál, chcem slúžiť. Hľadáš cieľ života? Čiň prípravy na smrť. Kto zomiera bez túžob a ľútosti, ten žil životom šťastným a opravdivým.“

Úprimne, nikdy som netušil, že za rozbrojom medzi Štefánikom a Masarykom budú práve boľševici. Vzťahy na frontoch sa začali komplikovať a pri zakladaní Československa ešte viac. Už to nebol kamarát Eda, ale Edvard Beneš, ktorého Štefánik vyhnal z izby a poprosil ho, aby mu nešiel na pohreb, Masaryk, ktorý kedysi pokladal Štefánika za syna, bol zrazu opojený prezidentúrou a Československou republikou a potreboval sa Štefánika zbaviť na Sibír. Štefánik cítil tlak z každej strany, no nevzdával to. Pri živote ho ešte stále držala láska k talianske markíze Giuliane, ktorej stihol pred FINÁLNYM ODLETOM nechať list s nápisom MILUJEM ŤA.

Štefánik zomiera tragicky v Ivanke pri Dunaji na lietadle Caproni za nevysvetliteľných okolností. Konšpirátori dodnes veria, že bol zostrelený Benšom a Masarykom, no autor poňal aj túto časť heroicky. Nechal fakty faktami a nič iné ako poveternostné ťažkosti nemôžu čitateľovi prísť na um. Alebo áno? Kniha Prebijem Sa! – Milan Rastislav Štefánik je pre náročného čitateľa, ktorý si chce rozšíriť obzor „podivného“ vzniku Československa a porovnať, že za sto rokov sa tu vôbec nič nezmenilo. Mocnosti zostali mocnosťami, rozdeľuj a panuj platí dodnes, populisti boli aj budú, migranti sú Slováci v zahraničí, láska je motorom nás všetkých a história sa opakuje. A boľševici nech idú s Leninom tam, kam patria...

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Jozef Banáš
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: IKAR
  • Počet strán: 472
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 november 2018
  • Žáner: biografia
  • ISBN: 9788055165004
Čítané 206 krát
Viac z tejto kategórie: « Pieseň zajtrajška

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.